Na prelome rokov každý klub turistov organizuje tradičné akcie v blízkom okolí. Minulý rok som mal dávno dopredu naplánovaný nevysoký kopec pri Žiline - Straník, na ktorom som v zime ešte hádam ako na jedinom od Choča po Ľadonhoru nestál. V poslednom čase ma znepokojuje jedna nefungujúca srdcová chlopňa. Ostatných pár akcií, ktorých som sa zúčastnil, mi robilo veľké problémy dýchanie, tak na poslednú chvíľu som to teraz zmenil. Na Straník by som sa nevyterigal a ak aj, tak len s veľkými dýchacími problémami. Ešte pred polrokom napr. výškový rozdiel vyše 1200 m neustáleho stúpania zo Šútova na Chleb bol v pohode, teraz si netrúfam zdolať ani takých 250 m prudkého stúpania zo Zástrania, kam chodí zo Žiliny autobus MHD, na ten Straník. Snažil som sa chodiť na akcie, ktoré neviedli len horou, že si videl počas výstupu a zostupu len stromy okolo a sem-tam trochu neba pomedzi koruny stromov a výhľad len z vrchola, ale aj otvorenou prírodou s výhľadmi do okolia.
Tak som sa na poslednú chvíľu rozhodol, že sa prejdem niekde len tak bez stúpania a vychutnám si peknú prírodu, ktorú poznám len z letných návštev. Veštili pekné, ale veľmi chladné slnečné počasie. Deň pred Silvestrom som sa teda vybral do Pienin, teda prielom Dunajca: z Martina do Vrútok autobus MHD, z Vrútok do Popradu rýchlik, z Popradu do Kežmarku autobus, z Kežmarku do Spišskej Starej Vsi autobus, zo Spišskej Starej Vsi do Červeného Kláštora autobus. Nasledovala pešia prechádzka popri Dunajci z Červeného Kláštora do poľskej Szczawnice, potom prielomom Lesnického potoka do Lesnice a odtiaľ zas verejnou dopravou do Martina. Prielom Dunajca i Lesnického potoka som už neraz prešiel, ale v samotnej Lesnici som ešte nebol. Doterajšie návštevy Pienin som robil vždy v sobotu a vtrdy je Lesnica celý deň odrezaná od sveta: nechodí tam žiaden autobus, len v pracovné dni a v nedeľu, takže som sa vždy vracal z Červeného Kláštora. Tentoraz to bolo v pracovný deň, v piatok.
Prvý raz zimná prechádzka Pieninami a prvý raz za krásneho slnečného počasia. To je aj dôvod, prečo som doteraz nebol na žiadnom pieninskom kopci (Tri koruny, Sokolica na poľskej strane, Holica, Vylízaná, Osobitá skala na našej). Za hmlistého počasia ten zážitok z výhľadu zhora je trochu tlmený, keď do okolia nič nevidíš. Na vrchol nevystupujem preto, aby som si zaznačil zdolanie ďalšieho kopca, ale práve kvôli tomu výhľadu z výšky do bližšieho i vzdialenejšieho okolia.
V článku sú zábery z rôznych návštev Pienin, kde som peši prešiel zo Spišskej Starej Vsi do poľskej Niedzice, Červeného Kláštora, Nižnych Sromowiec na poľskej strane, odkiaľ sa vystupuje na Tri Koruny, prielomom Dunajca cez Huty (cesta vedie po našej strane) do poľskej Szczawnice a prielomom Lesnického potoka do Lesnice.
.
A nakoniec :
.
