Minulý týždeň, v tej tropickej horúčave, keď ľudia odpadávali ako zhnité hrušky, sa traja nadsedemdesiatnici vybrali z Piešťan do Hlohovca. Túru si síce skrátili, išli zo sedla Havran nad Piešťanmi do Koplotoviec, ktoré hoci sú od Hlohovca smerom na Piešťany, ale z kižovatky to bolo asi rovnako do Koplotoviec ako do Hlohovca. A keď k tomu pripočítame jednu uzáveru drôteným plotom obohnaného areálu, cez ktorý pôvodne priamo viedol turistický chodník, jej obchádzku a zídenie z chodníka a návrat naň okľukou cez Šalgovce a Svrbice, tak to dokopy akoby bola celá trasa z PN do HC. Najhoršie, že na celej trase nebolo žiadneho potôčika, žiadnej studničky. Piť sme síce mali čo, zásoby pitia si vždy berieme so sebou, ale osviežiť si tvár, ruky, krk...
A pred pravidelným pondelkovým podvečerným posedením pri pive v našej martinskej krčme som sa vybral na Ostrvu nad Popradským plesom, hoci počasie v Tatrách ani veľmi nelákalo. V Turci ráno krásne, v Liptove z vlaku nebolo vidno žiadne okolité hory, Choč, Baranec..., ale ani tie nižšie kopce vôbec nikde. Aj Tatry celé v mlieku. Ale keď som odchádzal z Tatier, zanechával som tam svietiť krásne slniečko, len od dolného Liptova až domov do Turca dážď, takže som stihol aj trochu zmoknúť.
*
Tak teda akcia nadsedemdesiatnikov - cez 3 okresy: PN, TO a HC.
.
Sedlo Havran je hranicou medzi okresmi Piešťany a Topoľčany.
Do Hlohovca v úmornej tropickej horúčave podľa tabule 5 hodíín.
Našťastie i na nešťastie, väčšina viedla horou.
Našťastie - dobre padol chládok a aký-taký chlad lesa,
nanešťaste - v hore nás sprevádzali roje múch.
ale len čo sme vyšli na páliace slnko, muchy sa stratili.
A domov som si v ramene doniesol na dôvažok aj jedného kliešťa
.
Do cesty sa nám postavila táto prekážka:
všade dookola dtôteným plotom obohnaný objekt.
Cesta, po ktorej viedol kedysi turistický chodník, pre nás zahataná.
Ako vidno, na zákaz vstupu do súkromnej hory netreba ani zákon.
Ako si to pamätám z detstva, tak ani do súkromnej pánskej hory
vtedy, v našich krajoch nebol zákaz vstupu.
Žiadna poľná alebo lesná cesta nebola uzavretá,
mohli ste longovať, kade sa vám uráčilo.
Ale noví zemepáni...
Onedlho sme potom išli okolo iného ohradenéo objektu -
vojenského. Tam je to však pochopiteľné
.
Obchádzka ohradeného obektu.
Vnútorná cesta popri plote je novovybudovaná,
pôvodná stará cesta vedie prostriedkom objektu,
je kratšia a pohodlnejšia
.
Pri mrežiach na hranici objektu.
Ako turisti musíte zísť do tohto asi 1,5 vysokého koryta,
aby ste mohli pokračovať na druhej strane chodníka ďalej.
Ktovie, ako to tam vyzerá po prívalových dažďoch
.
Krajina.
Ten kopec vzadu je Marhát, pod ním je známa stará rotunda Jurko
.
To sme v centre Šalgoviec. Sem sme sa dostali nechtiac,
keď sme stratili značrný turistický chodník.
Bola to oproti pôvodnej trase značná okľuka,
ďalej sme pokračovali po ceste do susedných Svrbíc,
odtiaľ sme sa pobrali znova do hory na trasu chodníka
.
To je pohľad na Svrbice a Marhát vpozadí
.
Na okraji hory pri červenej turistickej značke
nás čakala táto krásna veľká bedľa.
Predstavil som si, aké chutné rezne by z nej boli.
Minulý týždeň som sa bol len tak prejsť po hore nad Bystričkou,
ale na žiadne huby som nenatrafil
.
Pri východe z hory sme sa potešili pumpe, reku,
aspoň sa poumývame, osviežime tvár, ruky, krk...
Predčasne. Nech sme pumpovali ako chceli,
žiadna voda sa neukázala
.
Tam v diaľke sa ukázali aj známe masivne chladiace veže
.
To už je centrum Koplotoviec s kostolom,
levanduľou a pamätným kameňom k výročiu obce
.
Upravený a udržiavaný miestny kaštieľ
.
Až tu, na termálnom kúpalisku, sme konečne oplákli prach z tváre
a trocha sa ovlažili zvonka minerálkou.
Vápenatá minerálka-kyselka tečie voľne pred kúpaliskom
i v jeho objekte. Ochutnal som ju, aj nabral si do fľaše
na cestu späť
.
Bola tam aj pastva pre očí, krásne telá mnohých mladých dievčat,
jedna z nich nás ochotne zvečnila na tomto zábere.
Ale predsa len najlešie bolo posedenie v chládku pri dobre chladenom pive
*
Teraz druhá akcia: Štrbské pleso - Popradské pleso - Ostrva a späť
Pondelok je pre mňa krátky deň:
každý druhý mám klub filatelistov, kde ako novinkár musím byť
a v podvečer každého pivo v krčme, ktoré tiež nemôžem vynechať.
Takže som si mohol dovoliť len takú nenáročnú kratšiu a ľahšiu trasu,
nevyždujúcu veľa času ani námahy.
Tropické horúčavy už pominuli, predpovedali už dažde.
Keď som na Štrbskom plese videl, že nevidím na náprotivný breh,
rozmýšľal som, že sa odrazu obrátim a idem späť.
Našťastie som si to rozmyslel a pobral sa ďalej
.
Tatry plné mládeže na školsých výletoch,
radosť vidieť tú mladosť v pohybe
.
To by mohla byť tá Ostrva na druhej strane Mengusovskej doliny.
Keď som to videl, váhal som ešte viac,
ale váhal som našťastie slabo, takže som pokračoval ďalej
.
.
Tie pohľady teda neboli veľmi vábne
.
Hincov potok z Veľkého Hincovho plesa
.
Chata pri Popradskom plese
.
Popradské pleso, z ktorého vyteká Poprad,
jediná naša rieka povodia Baltického mora
.
.
.
.
Horná časť Mengusovskej doliny,Popradské pleso
a chata z rôznych stupňov výstupu
.
Naproti v Mengusovskej doline Patria a Malá Bašta tiež v hmlách
.
Zlomisková veža na druhej strane Zlomiskovej doliny
a potok s vodopádikmi pod ňou
.
Pod sedlom
.
Konečne v sedle pod Ostrvou.
To však nebol cieľ, hoci na smerovkách bolo uvádzané len sedlo
.
.
Pohľady zo sedla
.
Sem-tam vidno aj malé fiačiky snehu
.
Sedlo pod Ostrvou pri pohľade z výstupu na Ostrvu.
Susedná Tupá nad sedlom sa ešte len ponára do hmy
.
.
Aj Satan a ďalšie usedné kopce célé v mlieku
.
Tupá už celá úplne v hmle
.
Tento starý pozostatok stromu na Ostrve pripomína
svetoznámu sochu nad Riom (a budúcu nad Prešovom?)
.
Pohľad na Štrbské pleso z Ostrvy
.
.
.
Rôzne pohľady z Ostrvy.
Škoda, že počasie bolo aké bolo, ale v Tatrách sa mení každú chvíľu
.
Pri zostupe ma to v sedle veľmi lákalo vybrať sa
na druhú stranu dole do Vyšných Hágov,
ale podvečerné pivo bolo predsa len prednejšie,
tak aj dole tou istou trasou, čo hore
.
.
.
.
Horná časť Mengusovskej doliny stále ponorená v hmle
.
.
.
.
Pohľad od plesa hore
.
.
Zľava: Tupá, sedlo pod Ostrvou, Ostrva
.
Spätný pohľad na Ostrvu
.
Pravá športová rodinka:
mamička maličké na prsiach, otecko druhé o čosi väčšie na chrbte
.
.
Už aj skokanské mostíky na druhej strane Mlynickej doliny vidno,
aj vodopád Skok a celú Mlynickú dolinu.
Ráno po nich nebolo ani chýru
.
Krásne slnečné počasie kdesi nad Ostrvou
.
O prevezenie sa kočom nebol záujem,
veď v našej časti Tatier sa všade, kam sa dostane koč,
môžete dostať aj autom.
Na poľskej strane pri prechode z Tatranskej Javoriny-Lysej Poľany
je hneď za hraničným prechodom odstavné parkovisko
v prietoroch bývalej colnice a ďalšie veľké hneď trocha ďalej,
nasleduje závora, cez ktorú nemajú prístup nielen autá,
ale ani bicykle, hoci k Morskému oku, najväčšiemu tatranskému plesu,
vedie pomerne kvalitná asfaltka.
A pri rampe každý návštevník Tatier platí vstupné
Za rampou konské záprahy, ale s obyčajnými sedliackymi vozmi
s obyčajými lavicami, nie s kočmi, ale aj so záujmom o ich služby.
Zrejme tomu odpovedajú aj ceny,
sú iné ako na našej strane Tatier
.
Takto sa vyčasilo aj na Štrbskom plese
.
Chátrajúca vilka na brehu Šbského plesa,
v ktorej veľkú časť tvorivého života prežila rodáčka z Blatnice,
zaslúžilá a národná umelkyňa, poetka Maša Haľamová
.
.
.
.
Keď som bol ráno na Štrbskom plese, nič z tých kopcov nebolo vidno,
popoudní som tieto miesta zanechával v takomto stave
.
Zvedavý pohľad tatranskej veveričky
.
Prvé pivo v ten deň chutilo v bufete na stanici v Štrbe,
ďalšie pravidelné pondelkové podvečerné som stihol v martinskej krčme
*
A takto pivami bojujem proti pivnému bruchu.
S plným žalúdkom mám objem pásu 2 cm nad normou
Nakoniec poznámka a rada: Ako si skontrolovať správnu váhu (podľa časoisu Rytmus života): najjednoduchšia je metóda merania obvodu pásu bez ohľadu na výšku človeka. Zvýšené zdravotné riziko u mužov je pri obvode pásu nad 102 cm, u žien je to nad 88 cm.
Norma u mužov je 94 cm, u žien 80 cm.
.
