Na turistiku nebolo v posledné dni veľmi vhodné počasie, dalo by sa povedať, že bolo skôr nevhodné na túlanie sa po voľnej prírode alebo prechádzky horou. A škriabať sa po strmých skalách už vôbec nie. Zamračené, sem-tam mrholenie, terény šmykľavé...
Tak som čas venoval železnici
Niekoľko zaujímavostí z tohoročnej akcie
.
V sobotu o. i. bola aj jazda týmto vlakom ťahaným parným rušňom
na trati Vrútky - Harmanec, jaskyňa a späť.
Zábery sú z trate medzi Hornou Štubňou a Čremošným
. A v nedeľu som bol poobdivovať hasičskú techniku a staré rušne vo Vrútkach.
Potom som sa previezol parným vlakom do Oravského Podzámku a späť.
Najväčší záujem drobizga i dospelých bol o parné rušne
.
.
.
.
.
A bolo ich tam požehnane, jeden krajší ako druhý, pokojne si odfukovali
.
To už prichádza do stanice Vrútky, nákl. st. vlak ťahaný parným rušňom
radu 464, ktorý šiel na trati Vrútky - Oravský Podzámok a späť.
Nastúpil som do posledného vozňa, aby som v zákrutách
mal celý vlak pred sebou na očiach.
Vlak preplnený, aj na chodbách postávali mnohí aj s deťmi,
podobne ako v piatkových rýchlikoch z Bratislavy
.
V stanici Kaľovany, odbočke na Oravu.
V pozadí pekný skalnatý Šíp
.
Vlak od Vrútok, smeujúci na Oravu, tu napodobňuje vychylovskú
lesnú úvraťovú železnicu - aby mohol ísť na Oravu,
musí potiahnuť ďaleko dopredu, až na most ponad Oravu,
potom zacúvať späť do stanice, prejsť pritom nejaké tie výhybky
a až potom a sa môže rozbehnúť hore Oravou.
Ešte donedávna všetky vlaky smerom na Oravu začínali i končili
v Kraľovanoch, dnes niektoré začínajú i končia v Žiline
.
.
Pohľad hore Oravou na trčiaci Veľký Rozsutec z mosta ponad Oravu
smerom na Ružomberok, odkiaľ sa vlak vrátil späť
do stanice Kraľovany
.
Vchod do tunela za Kraľovanmi
.
.
Krásne údolie dolnej Oravy v tiesňave
.
Tu pred Párnicou štreka križuje cestu
.
Oravská idyla so stádom pasúcich sa kráv
.
V Medzibrodí pri ceste na Pucov a Osádku
bol vlani len ten prvý spodný objekt.
Z vlaku som videl, že je toho tam už viac,
tak som bol na to, čo tam pribudlo, dosť zvedavý
.
Vodopád hneď pri štreke medzi Medzibrodím a Podzámkom.
V teplých dňoch je vyschnutý, sú tam len skaly,
ale zato v zime je to nádhera také veľké visiace zamrznuté cencúle
.
Železniná stanica Oravský Podzámok - konečná, vystupovať!
.
Oravský hrad, niekdajšie sídlo palatína Juraja Turzu,
najznámejieho a najslávnejšieho jeho obyvateľa
.
To je celý vlak po príchode do stanice.
Pretože som bol zvedavý na tú medzibrodskú kalváriu,
namiesto na hrad som sa vybral do Medzibrodia
.
V Medzibrodí majú pri ceste takúto studničku
so štýlovou šindľovou stieškou
.
Kalvária vedie k cintorínu od križovatky popri ceste na Pucov.
Tento prvý celodrevený vyrezávaný objekt som už poznal,
zvedavý som bol na ďalšie
.
Druhý objekt je sice nový, je tam osadená aj vyrezávaná plastika.
Je tam aj vodovod, voda možno z mŕtvych v cintoríne povyše,
ale keď som ju ochutnal, šmakovala dobre.
Povyše bol aj tretí objekt, ešte bez plastiky, a to bolo všetko.
.
Ale zato tento starý objekt na cintoríne je krásny.
Sklamaný som sa vrátil na stanicu a vlakom som sa zviezol
do Podbiela. Podbiel každoročne navštevujem niekoľkokrát,
v lete i v zime, aby som sa pokochal na krásnych dreveničkách
Bobrovej rale
.
.
Oravská "diaľnica", obchádzajúca dediny a mestečká
.
Kostol v Sedliackej Dubovej,
tam vzadu na vŕšku sú zrúcaniny starého kostola
.
Podobných závesných mostov je na Orave viac
.
Pekná stanica Podbiel, ale do dediny som sa nevybral.
spustil sa dážď a ja som naň nebol "uspôsobený",
tak som počkal na vlak a vrátil sa do Podzámku
.
.
Na stanici v Oravskom Podzámku majú na tieto časy jednu raritu
- fungujúci vodovod s pitnou vodou.
Neviem, či sa s tým ešte niekde na Slovensku možno stretnúť
.
Kým som čakal na odchod vlaku, pozrel som aj si časť
mládežníckeho futbalového zápasu a videl som čosi
nevídané, čo som ešte v živote nevidel:
medzi 22 aktérmi zápasu bolo aj jedno dievča.
Hrať dievčence futbal s chlapcami som už síce videl,
ale to len tak, na tráve, nie v oficiálnom zápase.
Rozhodovať ženu mužský futbal som už tiež videl,
ale hrať dievčinu medzi chlapcami ešte nie.
Zaujímavé, aj ženu ako pomedznú som prvý raz videl na Orave
v Dolnomm Kubíne, keď som sa kedysi potuloval dolnou Oravou.
Pravá spojka bielych s č. 10, vedľa nej bek červených s č. 2.
Ten sa od nej nepohol, hral na ňu prísnu osobku,
možno preto, že sa mu tak páčila,
možno dostal také pokyny od trénera.
Zaujímalo by ma, či dievčina má samostatnú šatňu i sprchu
.
.
Pretože vlak sa vracal späť do Vrútok,
rušeň musel ísť z jedného konca na druhý.
A tu došlo aj na Ježšove slová:
"A ať, jsouť poslední, kteříž budou první,
a jsou první, kteříž budou poslední" (Lukáš13,30).
Posledný vozeň sa stal prvým a prvý posledným
.
Takto obrátený rušeň, keďže v Podzámku nemajú točňu:
Celou cestou nás sprevádzal aj vlak s cisternou vody
.
Šípska Fatra zo stanice Párnica, kde sme čakali,
kým z Kraľovian príde riadny motorový vlak,
pretože táto trať je len jednokoľajná
.
Náprotivný breh Oravy v úžine
.
.
.
Pohľady dolu úžinou
.
A zas posúvanie v Kraľovanoch
.
Vjazd do tunela...
.
...a výjazd z tunela za Kraľovanmi
.
Krpelianska priehrada - už na Váhu
.
Veľká Fatra už so slnkom
.
Aj v Malej Fatre slniečko
. A nakoniec niečo staré známe:
.
.
.
.
V dnešných vozňoch tieto nápisy už nieto
- okná sa nedajú otvoriť
.
.
Niečo pre tuhých fajčiarov:
kedysi boli vyhradené vozne alebo oddelenia pre fajčiarov
a v nich na sedadlách v opierkach takéto popolníky
.
.
