*
Prvá podoba jesene
Už keď sme sa schádzali na autobusovom nástupišti v Ružomberku, začínalo trocha mrholiť. Nie veľmi, ale predsa. Po predchádzajúcej daždivej noci si viete predstaviť tú pohodu hore, ten terén a podmienky na blativých a trávnatých terénoch na sklonoch Veľkej Fatry. Však to vidíte aj na záberoch. Účasť turistov na akcii oproti iným podobným akciám Ružomberčanov dosť slabá, mnohí to vzdali hneď doma nevytrčiac ani päty z domu.
Na končnej autobusu vo Vyšnej Revúcej v dedine bez hmly,
ale trošku vyššie hmla postupne začala hustnúť
.
Kdesi v polovici medzi dedinou a salašom.
Salaš pod stromami ukrytý v hmle
.
Takto sa ukazovali krásne Čierne skaly
.
Prvé odpočívadlo pod sedlom Ploskej
.
Ďaleko to nebolo vidno, žiadne také
"široko-ďaleko, kde len oko dovidí a ucho dopočuje...".
Ešte ucho počulo ďalej, ako oko dovidelo
.
.
To už bolo po obídení Čierneho kameňa v sedle pod ním,
kde ešte boli všetci účastníci spolu.
Po porade, ako ďalej, sa časť vydala dole do Strednej Revúcej,
druhá časť pokačovala ďalej na Rakytov
.
Skupina, odchádzajúca dole do Strednej Revúcej
.
Ďaleko to nebolo vidno
.
.
.
Blativý alebo trávnatý chodník šmykľavý,
takže som sa ocitol aj na zadku
.
.
Pod Rakytovom
.
.
Na najvyššom bode trasy,
odkiaľ za pekného počasia sú nádherné výhľady
na bližšie i vzdialenejšie hrebene a vrcholy
.
Priznám sa: s mojou kondíciou to bolo všelijako,
nestačil som veru tempu mladších mládencov.
Nie žeby som nevydržal až do Ružomberka,
vydržať by som vydržal, ale mojím tempom, nie tým ich.
Takto ma chlapci museli často čakať
.
.
V týchto miestach za Rakytovom sa na chvíľu ukázalo aj slnko,
ale hneď sa aj porúčalo
.
Toto by mal byť hotel Smrekovica pri rázcestí Močidlo
.
Za hotelom Smrekovica furt husté hmly
.
A tu v týchto miestach som sa oddelil aj ja od hlavnej skupiny
a pustil som sa dole po ceste do Podsuchej
.
Keď som sa nemohol nadchýňať výhľadmi na olie z hrebeňa Veľkej Fatry,
obdivoval som aspoň krásny horský potôčik popri ceste
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
A veru, tento krásny horský potôčik
by si to svojou krásou mohol rozdať s nejedným iným
vychyteným potôčikom z niektorej veľmi vychýrenej doliny
.
Ozretie hore na smerom na Veľkú Fatru.
Vlastný hrebeň sa skrýval v hmle
.
Túto turistickú smerovku pred ružomberskou stanicou
som si pozrel neraz, ale až teraz som sa z nej dozvedel,
že cez Valaskú Dubovú premáva vlak:-)
.
