Prechádzal som sa po nete a hľadal niečo vhodné na vyrazenie si do prírody. Narazil som na zaujímavú akciu: KST Malá Fatra zo Žiliny ide na kopec Cigánka. Zaujímavé je, že tento klub v tom istom termíne robil dve rôzne akcie. Bol som teda zvedavý na tú Cigánku, ale aj na ten klub turistov. Z klubu turistov sa vykľul klub turistiek-dôchodkýň, plných životného optimizmu a radosti zo životta. Jeho členky môžu byť príkladom aj iným slovenským ženám-dôchodkyniam, že aj v dôchodcovskom veku sa dá takto plnohodnotne žiť. V Martine je tiež podobná skupinka žien-dôchodkýň, ktoré si pravidelne vyrážajú do okolitej prírody ako boli zvyknuté za mlada. Ale pridali sa k nim aj ďalšie. Sú medzi nimi i niektoré moje bývalé spolupracovníčky.

Pred stanicou bolo viac hlúčikov turistov,
ale až keď sa sprievod vydal zo železničnej stanice na autobusovú,
som si všimol jednu zvláštnosť, že je tam len jeden muž.
Druhým som bol ja - cudzinec, všetko ostatné ženy
.

Čakanie na autobus do Považského Podhradia
.

Prechádzka začala pri tomto kostole v Považskom Podhradí
.

Vedľa kostola je schátralý a ďalej chátrajúci starý kaštieľ.
Trochu vyššie smerom na zrúcaniny Považského hradu
stojí tento vynovený kaštieľ, druhý v Podhradí
.

Náučný chodník vedľa turistického chodníka na hrad
má niekoľko tabúľ, z ktorých sa dá dozvedieť mnohé z histórie
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

Hrad nad dôležitou obchodnou cestou mal veľký strategický význam.
Patril o. i. Matúšovi Čákovi, ale aj lúpežným rytierom bratom Podmanickým.
V čase protihabsburských stavovských povstaní ho r. 1698 Leopold I.
dal vypáliť, lebo hrozilo, že sa môže dostať do rúk povstalcov.
Od r. 1933 až do r. 2007 patril Zväzu slovenských turistov,
v súčasnosti je majetkom mesta Považská Bystrica a
prebiehajú na ňon konzervačné práce
.

.

.

To sa už prvý raz ukázal kopec Cigánka, oficiálne nazývaný Klapy
.

.

Považie ponorené v nízkej hmle
.

.

Turistky obdivujú Cigánku
.

V sedle pod Cigánkou, čaká posledný strmý úsek
.

.

Predná pochodová hliadka
.

.

Tu sú pohromade tesne pod posledným a najstrmším stúpaním
.

.

.

.

.

.

.

Krásne výhľady za pekného slnečného počasia
.

.

.

Na vrchole, v okuliaroch a károvanej košeli vedúca klubu,
za ňou v čapici najstaršia účastníčka
.

.
.

.

.

.

Neďaleko salaša tesne nad Orlovým Trošku poniže, na kraji Orlového,
som šiel popri zanedbanej veľkej ohradenej záhrade,
známy orlovský kaštieľ nebolo vidno
.

.

Na dvoch koncoch jednej ulice na rovnakej strane
tieto dve odporujúce si tabule posielajú turistu
z jedného konca na druhý a späť
(to však len akýsi dobrodinec tú prvú pootočil 90°)
.

Pohľad na vstup do Manínskej tiesňavy zo starého mosta ponad Váh
.