Kedysi toto bola hlavná cestná spojnica medzi Bystricou a Ružomberkom. Z Ružomberka viedla cesta a úzkokoľajka len do Korytnice, na druhú stranu viedla cesta odbočkou v Osade cez Veľký Šturec s veľmi prudkým stúpaním plným serpentín do Motyčiek. Dnes je táto cesta vhodná už len pre cyklistov a motocyklistov. Zjazdná je síce aj pre osobné autá, ale nie je udržiavaná a vodič by tam mal čo robiť.
Ak nerátam troch robotníkov, ktorí hneď po odbočke z hlavnej cesty upravovali na starej ceste jarky na odvod dažďovej vody, tak celou cestou som nevidel živú ľudskú dušu, len dva jelene, ale tie som nestačil ani odfotiť.
*
Donovaly - známe stredisko letného i zimného oddychu
.
Záber z tohoročných majstrovstiev sveta psích záprahov,
ktoré sa konali na Donovaloch.
Všimnite si, že psíky majú obuté papučky
.
.
Tých smeroviek je tam naozaj hodne.
Ja som toho roku zatiaľ išiel len cez Zvolen do Nižnej Revúcej
a cez Kozí chrbát do Korytnice (o tom niekedy nabudúce).
Teraz som sa vybral len po ceste dole do Motyčiek
a odtiaľ ďalej po starej kedysi furmanskej, neskôr i automobilovej ceste
do Vyšnej Revúcej
.
Cesta dole pokračuje na Bystricu,
napravo je odbočka na starú cestu do Vyšnej Revúcej
.
Hotel Pod Šturcom v krásnom prostredí na odbočke už len spomína na preňho dobré časy
.
Ústie doliny starej cesty
.
Kedysi to bola cesta prvej triedy, v týchto miestach sú ešte zvyšky
asfaltového povrchu, vyššie už len šotolina s nánosmi piesku z okolitých kopcov.
Cesta nie je udržiavaná
.
Cesta a dolina mi v začiatkoch pripomínali turčianske doliny Veľkej Fatry
.
Jediný stroj a za ním traja živí ľudia, viac nič celou cestou
.
Potôčik vedľa cesty zatarasený zosunutými skalami
.
Chata pri jednej zo zákrut na motyčskej strane stúpania
.
.
.
Cesta plná serpentín na mape vyzerá ako poskladané hrubé črevo v bruchu
.
Sedlo Veľký Šturec (1010) ma polceste medzi Motyčkami a Vyšnou Revúcou.
Vedie tade aj turistická trasa z Krížnej (1574) na Zvolen (1403)
.
.
Za slnečného počasia to môžu byť pekné výhľady,
teraz, po daždi, ktorý ma zachytil cestou hore a potom aj cestou dole,
to vyzeralo s vyparujúcou sa dažďovou vodou takto.
Ale trochu pod sedlom pri stúpaní, na sedle a trochu pod sedlom pri klesaní
bolo počasie aspoň trochu k svetu
.
.
.
Podobné ostré serpentíny na strmom sklone aj na druhej strane
.
.
.
Pohľady na liptovskú stranu Veľkej Fatry
.
.
.
.
.
Takto to vyzerá na ceste III. triedy, ktorá je viac-menej už len trpená
a nikdy už nebude generálkovaná
.
Krásny horský potôčik tesne pri Vyšnej Revúcej
.
.
Tieto miesta mi pripomínali napr. Tiesňavy na začiatku Vrátnej alebo Manínsku tiesňavu
.
A to je už Vyšná Revúca
*
Predstavte si, že ešte pred necelým polstoročítade premávali po tejto ceste aj autobusy.
*
Ráno bolo v Turci obstojné počasie, aj v Liptove ešte ako-tak, ale pri výstupe do sedla
a pri zostupe z neho ma zastihol dážď.
Hlavné však je, že nedám manželke zámienku, aby mi kupovala podprsenku.
*
Pre horských cyklistov je to pekná trasa,
ale ja s mojím favoritom 2x5 rýchlostí by som celé stúpanie zdolal len tlačením bicykla.
Dole klesaním by som si to aj trúfol, ale zákruty vyzerajú nebezpečne.
Kto by si chcel pozrieť cyklistické trasy s mapou v okolí Donovál, medzi ktorými figuruje
aj táto cesta ako trasa č. 15, môže si to pozrieť TU.
*
No a kto má chuť a vôľu, môže zajtra ísť na Poludnicu nad Závažnou Porubou v Liptove.
Filatelistickí dôchodcovia robia každoročný výstup na niektorý kopec.
.
