V poslednom čase mám smolu s počasím. Obyčajne cez túru zatiahnuté, deň pred vychádzkou a deň po nej krásne. Tak to bolo aj teraz, dokonca aj keď som ku koncu prichádzal do Horného Moštenca, spoza mrakov sa predieralo slnko a na lúku som hádzal už i tieň.
Vlani som chcel prejsť Podskalský Roháč s dubnickými turistami, ale v Považskej Bystrici som ich už nezastihol, tak som sa vybral za nimi sám a prešiel som s nimi len záverečnú časť, keď som ich asi v polovici hrebeňa zastihol. Teraz sme sa s ďalším nadsedemdesiatnikom a jeho vnukom pripojili k Púchovčanom a prešli sme to celé. Čiastočne neznačeným chodníkom, čiastočne značeným. Podskalský Roháč sa nachádza v Strážovských vrchoch nad obcou Podskalie. Ako národná prírodná rezervácia je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Vedie ním neznačený turistický chodník. Má dva vrcholy: severnejší Roháč a južnejšie Veľké skaly.
Na Veľkých skalách na konci Podskalského Roháča pripravovali Púchovčania vatru na opekanie. Ja mám však v dedine kamaráta, vlani som ho tam navštívil, tam má rodičovskú chalupu, tak reku, ako minule ho navštívim aj teraz. Býva v Považskej, ale chodieva do Podhradia na chalupu. Neohlásil som sa mu vopred a nezastihol som ho na chalupe, bol doma v meste. Autobus z Podskalia do mesta odišiel štvrťhodinu pred mojím príchodom do dediny, ďalší pôjde až o tri hodiny. Krčma zatvorená, otvárajú až o pol druha hodiny, tak ani na pivo som si nemal kde sadnúť. Pozrel som sa do kostola, potom som vytiahol tablet, nastavil mapu. Z minulého roku, keď som to z mesta do Podskalia prešiel opačným smerom peši, si ešte čosi pamätám. Za tri hodiny som aj v Bystrici, tak sa vyberiem ďalej peši.
Prídem do Horného Moštenca, Idem dole dedinou, v strede zastávka autobusu, pozriem zo zvedavosti na cestovný poriadok. Oba Moštence, Horný i Dolný, sú miestnymi časťami Považskej Bystrice a premáva tam MHD. MHD mávajú hustejšie spoje ako prímestské. Čítam odchody, najbližší 15:35. Autobusy chodia k odchodom vlakov, takže takto prídem akurát k vlaku domov. Do odchodu ešte hodne času, tak si len tak mrmlem popod nos: "15:35, to ešte stihnem aj jedno jedno pivo tu v krčme". Počul to jeden z čakajúcich a hovorí mi: "To je v pracovných dňoch, dnes ide už o 15:20". Ani som sa mu nepoďakoval a utekal som na to pivo. Ani som sa pri ňom neposadil, vypil som ho len tak narýchlo, postojačky, a friško na autobus. Práve prišiel a vtedy som sa mu aj poďakoval. Takže niekedy je dobre aj rozprávať sa sám so sebou ako taký šibnutý:-)
Reku, druhé pivo si dám pri stanici v Považskej. Prídem do Bystrice na stanicu, pýtam si lístok do Vrútok, a tam pokladníčkou pani, manželka vedúceho púchovských turistov, ktorý nás viedol na Podskalský Roháč. Oželel som aj to druhé pivo, turisti vždy nájdu spoločnú reč, majú o čom debatovať. Dozvedel som sa, že deň predtým, na Veľký piatok, boli s manželom na Baranci nad Žiarskou dolinou. A v robote v sobotu musela byť ako na ihlách, keď nemohla ísť s manželom na túru.
Domov sa dalo síce aj inak: z Podskalia do Tŕstia peši a z Tŕstia ide autobus do Považskej o 15:08, to by som krásne stihol, ale tú trasu som už autobusom išiel, keď som vlani navštívil pružinskú Dúpnu jaskyňu, mimochodom, otvorenú len jeden deň v roku pri príležitosti Dňa jaskyniarov. Sú to všetko malé dediny tak trochu odruky, hoci neďaleko od Bystrice.
A takto som sa dostal domov ešte o dve hodiny skôr, ako som pôvodne plánoval.
Článok o vlaňajšom jarnom putovaní týmito končinami za krajšieho počasia:
http://urda.blog.sme.sk/c/378861/polovicny-podskalsky-rohac.html
°
