Tak som sa teda v utorok ráno vybral miestnou dopravou do Kľačian. Začať som začal podľa plánu, dokončil som to kvôli mimoriadnej udalosti predčasne na Malom Fatranskom Kriváni mimo plánu. Miesto Šútovkou dolinou popri Šútovskom vodopáde ku krpelianskej priehrade som sa spúšťal dolu Dolinou Kúr popri horskom potoku Kúr do Krasňan na druhej strane Krivánskej Malej Fatry.
Najťažší prvý úsek - výstup ku chate pod Magurou.
Možno ho absolvovať serpentínami po ceste, dlhšie, ale s miernejším stúpaním,
alebo veľmi strmým chodníkom kolmo hore.
Nasleduje oddychová časť do sedla a krátke prudké stúpanie na Suchý.
Po hrebeni je to už len také pohupovanie sa trošku hore - trošku dole
.
Nebohý krtko na turistickom chodníku ako by mi bol výstrahou,
aby som si dával dobrý pozor, ako a kde stúpam
.
.
Prístrešok som nevyužil na oddych, neoddychoval som nikde dlhšie,
zato častejšie, ale kratšie.
Až na Malom Kriváni som si doprial trošku dlhší, štvrťhodinový oddych s pivom
.
.
,
Pohľady do Tučianskej záhradky počas výstupu
.
Chata pod Kľačianskou Magurou
.
Pamätná tabuľa v lese povyše chaty pripomína turistickú útulňu,
postavenú v r. 1926, ktorú v októbri 1944 vypálili nemecké vojská
.
Prameň pitnej vody, posledný pod hrebeňom
.
A to je už Suchý na krivánskom malofatranskom hrebeni.
Po výstupe naň už len také ľahké pohupovanie
.
.
Kde sa toto tu zobralo pri sedle pod Suchým?
.
Pohľad sponad sedla na hlavný hrebeň s Malým Kriváňom.
Zo sedla sa nemusí ísť na Suchý, dá sa obísť popod na Malý Kriváň
.
Pri stúpaní na Suchý som sa stretol s týmto turistom zo Žiliny.
Nepoznal som ho, on mňa hej podľa tohto blogu.
Ale aj na nedávnom stretnutí turistov-abstinentov
na Čremošnianskych lazoch som nevedel, kde zaradiť dve známe tváre:
jednu fešnú turistku zo Žiliny a jedného turistu z Bystrice.
Vysvitlo, že sme boli spolu na turistických akciách.
So Žilinčanom sme prehodili pár slov a pobrali sme sa ďalej
.
.
.
Na vrchole Suchého, na jednom z najkrajších slovenských hrebeňov -
Krivánskej Malej Fatry
.
Pohľad dole na vodné dielo Žilina
.
Hrad Strečno z výšky
.
.
No nie je tento chodník po hrebeni lákavý?
.
.
.
.
Pohupujúc sa hore-dole ďalej po hrebeni
.
.
.
Za mnou dve dievčence s voľne pobehujúcim psom
.
Užíva si voľnosť a krásny výhľad
.
.
Česači.
Bolo ich tam viac skupín
.
.
.
.
.
.
.
.
Tam vzadu sa ukazuje krásny Veľký Rozsutec
.
Ďalší majiteľ s voľne pobehujúcim psom
Tu kdesi za týmto kopčekom v sedle Priehyb pod Malým Kriváňom
sa mi stala takáto nehoda:
ľavou nohou som zle stupil na vrtkú skalu, tá sa podo mnou zvrtla
a ja som sa ocitol na pravom boku na zemi s vyvrtnutým členkom
a nazeným pravým rebrom.
Reku - spustiť sa dole do Krasňam, či pokračovať aspoň na Malý Kriváň?
Keď som sa vytrepal už sem, tak aspoň z toho Malého sa pozriem,
keď Veľký aj nechám tak. Takže Malý Kriváň.
Z Malého na Veľký je to už len čosi vyše 1,5 hod.
.
Majiteľ ako živá socha na obelisku na Malom Kriváni,
verný psík pod obeliskom.
Ja som si na vrchole dal jedno pivo a väčšiu štvrťhodinovú prestávku,
ale pivo mi v tej horúčave smäd nezahasilo.
Mal som aj 1,5 l vody, tá bola proti smädu lepšia.
Z Malého Kriváňa som sa už nepustil na Veľký Kriváň,
vrátil som sa dole do sedla a spustil sa do Krasňan
.
Ďalší mladí turisti vystupujú na Malý Kriváň
.
Malé jazierko pod Malým Kriváňom s mútnou vodou
.
.
Sympatická lavička pri poľane a senníku v doline Kúr
.
Pohľad späť hore dolinou Kúr na malofatranský hrebeň .
Niečo pre milovníkov bystrých horských potôčikov
.
.
.
Ak už kvôli ničomu inému, tak kvôli tomuto potôčiku Kúr to stálo za to.
Bola to prvá voda po tej nad Magurou, moja mi už došla,
horúčava veľká, napil som sa z potoka, ovlažil tvár, zápästia, krk
a nabral si aj za plnú fľašu.
Kým som prišiel domov, fľaša bola prázdna
.
Niečo pre milovníkov horských kvetov
Ako som sa dočítal, tak týmto kvetom rastlina končí:
po odkvtnutí vraj celá odumiera, akýsi predsmrtný kŕč
.
.
.
Niečo pre milovníkov stromov
.
.
.
.
No a nakoniec
Prídem domov, vyzujem sa a pravá noha vyzerá takto.
Rebro síce nenapuchnuté, ale každý pohyb tela
alebo hlboké nadýchnutie bolestivo cítim.
P.S.: Práve som sa vrátil od doktora. Rentgen zistil dve zlomené spodné rebrá, doktor odporučil silne stiahnuť a neustály pohyb. Nie síce po horách, ale predsa len furt pohyb.
Ale zas sa mi raz potvrdilo: Pohyb je dobrý lekár.
Kým sedím doma, každý pohyb telom cítim ako pichanie v boku,
ledva sa postavím, ale keď som bol na prechádzke s Norom,
po pár metroch to bolo značne lepšie.
.
