Na začiatok jedna príhoda:
Keď som vystupoval od chaty hore na Borišov, asi v dvoch tretinách stúpania mi mladá dvojica v ťažkom prudkom stúpaní pokrytom dosť hrubou vrstvou snehu uvoľňovala chodník. Stali si bokom na zmrznutý sneh, držiac sa okolo pása. Keď som prechádzal okolo nich, pošmykli sa a zrazu sa ocitli vyvalení na snehu. Hneď som si ich zvečnil a opýtal som sa, či ich môžem zverejniť na blogu. Nielenže súhlasili, ale ako prémiu som dostal možnosť urobiť ďalšie dva ešte zaujímavejšie zábery. Týmto im srdečne ďakujem, veď keď už pre nič iné, tak aspoň pre tieto zábery sa mi oplatilo isť hore. Sála z nich radosť zo života. Želám im, aby im to takto vydržalo navždy.
.
.
.
*
A teraz už k vlastnému výstupu:
.
.
Spočiatku viditeľnosť prijateľná,
ale bez slnka to bolo nebolo ono, veľmi pochmúrne
.
.
Ako pribúdalo výšky, viditeľnosť veľmi klesala:
salaš pod Čiernou skalou, Čiernu skalu nebolo vôbec vidno
.
A to je otvorený priestor na vrchole oblej Ploskej, dvaja Ružomberčani,
hustá hmla s nepríjemným ostrým studeným vetrom
.
Zostup z Ploskej do sedla ešte za hustej hmly
a nepríjemného ostrého bočného studeného vetra
.
.
.
Pri zostupe z Ploskej sa zaali trhať chmáry,
sem-tam nesmelo vykuklo slnko, tak som rýchlo fotil,
aby som mal aj nejaké zábery prírody, nielen hustej hmly
.
.
.
No a potom sa už slnko osmelilo viac,
postupne rozohnalo všetky chmáry a vydržalo takto až do konca
.
.
.
Chata učupená pod kopcom a nad ňou Borišov
.
.
Chata pod Borišovom
.
.
.
Výstup na Borišov,
dole chata, napravo oblá Ploská
.
.
.
.
.
.
Hlavný veľkofatranský hrebeň
.
Nízke Tatry
.
.
.
Malá Fatra
.
.
.
.
.
Veľkofatranský hrebeň
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Čierny kameň, ktorý bol pri výstupe celý ponorený do hmly
.
.
Celou touto dolinou od Liptovskej Osady
sa tiahne obec Litovské Revúce - má tri časti:
Nižnú, Strednú a Vyšnú Revúcu
*
A ešte niekoľko zaujímavých stromov,
ktoré sa núkali popri chodníku
.
.
.
.
.
.
.
.
.
A ešte nakoniec:
Všetko dobré do nového roku!
