Deň predtým, keď som sa pechádzal po Liptove zo Svätého Kríža do Ľubele, na vysokotatranskej strane bolo fajn krásne slnečno, ale na nízkotatranskej strane bolo v stredných polohách len tak mliečne, takže v ten deň som ani Sinú nad Laziskom nevidel.
Pri tejto štafete bolo po celý čas nádherné slnečné počasie. Slnko síce svietilo, ale zima bola riadna. Furt to bolo ešte len zimné slnko, nie teplé jarné.
Doma som si to pekne rozplánoval aj so dopravnými spojmi. Pôvodne som chcel ísť peši z Tatranskej Kotliny do Ždiaru, ale na mieste som to operatívne zmenil: z Tatranskej Kotliny do Lendaku 3 km a späť 3 km stihnem do najbližšieho spoja peši, tak som šiel aj do Lendaku. Len som ľutoval, že v tom Lendaku nemôžem byť dlhšie, ak mám stihnúť tzo ťo som si naplánoval. V Lendaku som našiel aj smerovku do Múzea ľudovej kultúry,takže sa ta ešte vrátim.
*
Ranný pohľad z vlaku na Nízke Tatry
.
Ranný pohľad z vlaku na Vysoké Tatry
.
Tatranská Kotlina - zrubová reštavrácia na autobusovej zastávke
.
.
.
.
Krásny devený kostolík v Tatranskej Kotline
Odtiaľto som sa vybral peši do Ždiaru, ale neďeko som videl odbočku
so smerovkou do Lendaku.
V Lendaku som ešte nebol, počul som o ňom ako o rázovitej
podtatranskej obci, zvíťazila zvedavosť a vybral som sa teda do Lendaku
.
Pravý podtatranský obrázok
.
Dedina mi pripomínala Mňačkove Kde končia prašné cesty.
Čo som po dedine pochodil (priznávam, nepochodil som všetko,
veď ma toho v ten deň čakalo ešte veľa), tak okrem hlavnej cesty všetky
ostatné ulice v dedine prašné.
Ale Lendak je od Bratislavy ďaleko a aj fondy z EÚ, kým by sem dorazili,
tak sa potratia a rozfrckajú
.
Ale pohľad späť na Belianske Tatry bol pekný
.
Lendacké drevenice
.
Neviem, či táto prašná ulica, alebo až tam kdesi ďalej,
nesie názov podľa J. P. II.
Názov som našiel na orientanej tabuli so smerovkami ulíc,
z ktorej som sa dozvedel aj o Múzeu ľudovej kultúry,
takže mám dôvod znovu sa sem vrátiť
.
.
Starý katolícky kostol práve upratovli,
takže sa naskytla príležitosť nazrieťaj dovnútra.
Teta mi mhovorila, že pochádza z 13. storočia, ale to iba základy,
ako som sa doma dočítal
.
Hlavný oltár
.
Organ
.
Nástenná výzdoba
.
A to už cesta späť do Tatranskej Kotliny k autobusu do Ždiaru
.
Ždiarska idyla - zrubové stavby
.
Krásny chátrajúci drevený objekt v strede Ždiaru
.
.
.
.
.
.
Krásny gazdovský dom
.
.
.
Pohľad na Lomniícký štít (opr.)
.
A to je už Tatranská Javorina
.
.
Krásny drevený kostolík práve otvárali
.
.
.
.
.
Pekná drevená márnica na cintoríne vedľa kostola -
no neláka to človeka povystierať si svoje staré nevládne kosti
na márach v takom krásnom prostredí? :-)
.
.
Ešte pohľad na Tatry cestou späť do Tatranskej Lomnice,
odkiaľ ďalší autobus ide do Kežmarku
.
.
.
Starý artikulárny evanjelický a. v. kostol v Kežmarku,
zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Podľa artikúl musel o. i. byť umiestený mimo mesta
.
Nový evanjelický a. v. kostol
.
Nový kostol grécko-katolíckej cirkvi
.
Enjelické lýceum, na ktorom pôsobili alebo ktoré navštevovali
mnohé významné osobnosti našich dejín
.
Mestská radnica
.
Staré meštianske domy v centre mesta
.
Kežmarský hrad
.
Staré mestské domy hneď pri hrade
.
Rímsko-katolícky kostol
.
Baptistický kostol v Kežmarku
.
To je už Podtatranská galéria v Poprade -
vhodné využitie priestorov starej fabriky
.
Evanjelický kostol
.
Katolícky kostol
.
Renesančná zvonica
.
Spišská Sobota, kedysi bohaté spišské banské mestečko, dnes časť Popradu,
je zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
.
Ani autom by som oveľa viac nestihol,
ako som toho stihol verejnou hromadnou dopravou.
Ja teda na našu hromadnú dopravu nachádzam len slová chvály,
zavezie ma rýchlo, lacno a keď aj nie úplne na miesto,
tak aspoň na skok od neho
a ten kúsok už človek aj peši prejde.
A aj pivo si človek môže dopriať.
