Krásy Slovenska - to nie sú len Vysoké Tatry, Slovenský raj a Slovenský kras. Každý kúsok Slovenska je niečím krásny, neopakovateľný. A pritom ďalšie krásne zákutia nie sú tak frekentované, prepchaté, hlava na hlave ako vo Vysokých Tatrách.
Pusté alebo liptovsky Pustô (1501). Kopec nie vysoký, nie náročný na kondíciu, veď čože už sedemdesiatnik môže mať za kondíciu, ani na žiadne zložité úseky. Spočiatku prechádzka serpentínami horou po mäkkom chodníku posypanom ihličím, po ktorom sa výborne kráča, potom otvoreným priestorom a nakoniec dolinou s krásnym potôčikom s malými kaskádami. Krásny a pritom málo navštevovaný kút. Počas celej vychádzky od Jaskyne slobody som nevidel žiadnu živú dušu ani za výstupu, ani za zostupu až do návratu na parkovisko pod Jaskyňou slobody. Všetky cesty návštevníkov, ktorí išli tým istým smerom, sa končili pri jaskyni.
Keď porovnávam túto stranu doliny s náprotivnou, kde je aj Siná, tak mne jednoznačne vychádza táto strana ako víťazná. Zo Sinej sú síce krásne výhľady na Liptovskú kotlinu, ale na vychádzku aj na výstup hore aj na zostup dole tam použijete tú istú trasu, pri vychádzke na Pustô urobíte malý okruh, jednou stranou hore, druhou dole. *
Z parkoviska som sa vybral po modrej serpentínami k Jaskyni slobody smerom na sedlo Machnaté
.
Tie počty mi akosi nevychádzajú (asi sú to parlamentné):
Na parkovisku je na tabuli uvená výška 850 m.
Na prvom náučnom chodníku je uvedené, že vchod do jaskyne je vo výške 870 m.
Dostanete sa tam z parkoviska serpentínami s prevýšením 52 m.
Mne to vychádza, že vchod do jaskyne je vo výške 902 m
alebo parkovisko je vo výške 818 m:-)
.
Pohľad na druhú stranu doliny
.
Rozpoltené bralo a pod ním nejaká pivnica ačičo
.
Skalné bralo z jednej strany rovné ako pozostatky hradného múru
.
Chodník pod vysoké bralo
.
.
Pohľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier
.
.
Pohľad na Sinú na druhej strane doliny
.
.
.
Hlavný hrebeň Nízkych Tatier
.
.
.
Takmer už pod vrcholom Pustého
.
.
.
Tieto partie mi pripomínajú chodník medzi Ostrou a Tlstou vo Veľke Fatre
.
.
.
.
Tam dole Demänovská dolina
.
.
Aj slniečko sa veselo usmieva
.
.
Pohľad smerom na Poludnicu
.
.
.
.
.
.
.
Tesne pod hrebeňom Pustého, na ktorý však nevedie turistický chodník,
takže som sa naň nedostal, hoci je ľahko prístupný
.
.
.
Jeden z mála výhľadov do Liptovskej kotliny
.
V sedle Machnaté
.
Pohľad na časť Liptovského Mikuláša s Liptovskou Marou.
.
.
.
Vpredu Magura
.
.
.
.
A tu je Iľanovské sedlo, z ktorého som sa spustil krásnou dolinou Vyvieračka
dole k Jaskyni mieru.
.
.
Z doliny Vyieračka aspoň jeden záber
.
Jaskyňa mieru pri ústí doliny Vyvieračka nie je verejnosti sprístupnená
.
Bralo nad Demänovskou dolinou na druhej strane naproti doline Vyvieračka
.
Potok Demänovka pri ústí doliny Vyvieračka
.
Ako je to? Zelená, modrá - pre somára dobrá! -
takú riekanku sme používali v detstve, keď nieto skombinoval
tieto dve farby vo svojom oblečení.
A ja pri tomto výstupe som ich skombinoval tiež:
ta som šiel po modrej značke, naspäť som sa vrátil po zelenej značke.
Takže som sa ocitol opäť tam, odkiaľ som sa aj vybral:
na parkovisku pri Jaskyni slobody
.
Trasa od Jaskyne slobody po Iľanovské sedlo je podľa mapy
prístupná celoročne, dolina Vyvieračka je mimo sezóny obojsmerne uzavretá.
Z Iľanovského sedla možno pokračovať k Demänovskej ľadovej jaskyni
cez Maguru a Kurence alebo do Iľanova cez sedlo Za vrátami a Iľanovskou dolinou.
Pretože dolina Vyvieračka s potôčikom sa mi veľmi zapáčila, venujem jej samostatný článok
Z Pustého nie sú také výhľady do Liptovsej kotliny, zacláňa hlavne Magura,
ale pekné výhľady sú na okolité i vzdialenejšie končiare a
na hlavný nízkotatranský hrebeň.
Samotné Pustô je krásne svojimi bralami.
.
