Opava. Málokto vie, že obec s takýmto názvom je aj na Slovensku. Nachádza sa v okrese Veľký Krtíš a číta okolo 100 duší. Prvá písomná zmienka o nej je z r. 1342. Leží v regióne Hont. Obec poznamenal príchod bratríkov, ktorí tu postavili v r. 1444-1446 evanjelický kostol, ktorý slúžil i ako pevnosť. Zachovali sa po ňom len ruiny na návrší nad dedinou. Po bratríkoch tu ostalo aj nárečie a evanjelické vierovyznanie, podobne ako v mnohých iných hontianskych, novohradských, malohontských a gemerských obciach. Nachádza sa tu pomerne nový neoklasicistický evanjelický kostol postavený v r. 1892-1905.
Nad Opavou na kopci Opavská hora stojí jedna z najkrajších rozhľadní na Slovensku. Je to šesťposchodová masívna drevená veža. Vedie k nej značený turistický chodník a je prístupná i cyklistom a automobilistom, ako som videl pod ňou stopy po autách.
Do Opavy som autobusom nešiel priamo, lebo by som musel v Krtíši na ďalší spoj čakať až dve hodiny, tak som sa zviezol len do Kosihoviec a odtiaľ po ceste peši do Opavy. Turistická značka je hneď pri odbočke z hlavne cesty (napravo do obce, naľavo na rozhľadňu).
Žiaľ, pri výstupe som prehliadol značku na odbočenie z asfaltky, takže keď sa asfaltka začínala spúšťať dole, pustil som sa kolmo hore hustým chrastím a lesom. Raz mi popred nos krížom cez zvieraciu prť prebehla aj líška, ale hoci som aparát stále držal v ruke, bola veľmi rýchla a zachytiť som ju nestačil.
Z jednej z najkrajších slovenských rozhľadní, šesťposchodovej drevenej, vysokej viac ako 20 m, je krásny kruhový výhľad. Vidieť z nej všetky maďarské pohoria,Považský Inovec, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry i Vysoké Tatry.
Keďže cestou hore k rozhľadni som sa predieral, cesta mi trvala dlhšie, ako som predpokladal a keď som sa vrátil na zastávku autobusu, ten už bol fuč. Zájdem teda do dediny, v takej malej dedine som nenašiel ani krčmu, ale ani len potraviny, takže v takej horúčave z piva nebolo nič. Poobzeral som dedinu, vrátil sa na hlavnú cestu a začal stopovať autá z jednej i druhej strany. Po dlhšom čase mi na náprotivnej strane zastavil manželský pár.
Pozdravil som sa a poprosil som ich, či by ma nevzali niekde do najbližšej krčmy. Ochotní, ale zobrali to doslovne, až po najbližšiu krčmu. A tá bola teda hodne ďaleko. Cesta väčšinou lesom, v dvoch dedinách (Plášťovce a Slatina) krčmy pri ceste niet, v Dudinciach istotne jesto, to je však mimo hlavnej cesty, ale v Hokovciach na križovatke krčma otvorená. Takže stopom som sa previezol asi 30 km až do Nitrianskeho kraja. V Hokovciach som si dal pivo a pobral som sa späť do Dudiniec ku vlaku.
Prechádzajúc cez Dudince šiel som aj okolo tzv. Rímskych kúpeľov. Sú to do travertínov vytesané bazéniky. Nevie sa doba ich vzniku, podobne ako krupinských studní. O kúpeľoch som dovtedy vôbec nevedel, až doma som si našiel o nich informácie. Nachádzajú sa v prírodnej pamiatke Dudinské travertíny.
Prídem na stanicu a vlak zo Šiah do Zvolena, ktorým som sa pôvodne plánoval vrátiť, podľa zvyku zas meškal a hoci vo Zvolene rýchlik z Bratislavy do Bystrice tiež tradične meškal pol hodiny, tentoraz ho v Bystrici rýchlik do Ostravy počkal, takže domov som sa dostal len s malým oneskorením.









































