Mal som síce už program na nasledujúci deň, ale zmeniť ho zo dňa na deň nebol problém. Tak teda Vysoké Tatry. Lenže s dopravou z Piešťan do Tatier je to dosť biedne: rýchlikom buď pred polnocou alebo až pred siedmou ráno. Pred polnocou je skoro, pred siedmou neskoro. Prísť do Starého Smokovca alebo na Štrbské pleso o jedenástej a vybrať sa kdesi na túru s vedomím, že večer mám byť v Piešťanoch?
Takže len také malé časovo nenáročné akcie, žiadne kopce. Veď ani počasie veľmi neprialo túram na kopce. Tak, ako je to v Tatrách často zvykom, počasie sa menilo z minúty na minútu, takže tentoraz to bolo len zo Štrbského plesa nad vodopád Skok a späť.
O pár dní to už boli dvaja Piešťanci, ktorí chceli do Tatier. Ale akcia tiež len taká krátka, žiadne kopce, len popod kopce popri potoku. A zas k vodopádom - z Tatranskej Lesnej popri Studenom potoku k Dlhému a Obrovskému vodopádu a odtiaľ na Hrebienok a do Starého Smokovca.
Po oba dva razy som z domu odchádzal až o pol deviatej, aby som o pol šiestej už bol doma. Keď som prišiel domov, manželka ma vítala slovami, že to neboli žiadne túry, len také krátke vojenské pochody. A mala pravdu, ale zas teraz mi na rehabilitáciu ešte také vyhovujú. Pri ceste hore to bolo v pohode, ale cesta dole bola trochu horšia. Keď som sem-tam skočil, zacítil som trochu na pravej strane rebier také menšie pichnutie.
*
Toto mi o mojich rebrách napísal doktor,
fotku rontgenu nedávam
.
A teraz už k vodopádu Skok a späť
Brička s tátošmi a pohoničom bez práce,
veď tých pár metrov tu sa vozia len snobi.
To napr. na poľskej strane Tatier od hranice k Morskému oku,
to už je dlhšia trasa. Veď aj tých záprahov sa tam užíví veľa,
ale tam sú obyčajné sedliacke vozy, nie panské bričky
.
Pred kolibou pekné drevené sochy ľudových rezbárov
.
Nenáročná trasa pre rodinné výlety s deťmi,
len tá hustá prízemná hmla
.
.
.
.
Tatranské vrcholy sa utápali v hmle
.
Turistov bohato - mladí, starí, praví i sviatoční...
.
.
A to už tam vykukuje vodopád Skok,
ktorý je visieť aj zdola od obočky na Popradské pleso
.
Niektorí hovoria, že najkrajší, ale iste aspoň jeden z najkrajších
tatranských vodopádov, Skok v Mlynickej doline.
Prístup k nemu je nenáročný, možný aj v zime.
Od 1. nov. do 15. júna je však uzavretý výstup vyššie,
takže ani veľmi obľúbenú túru hore Mlynickou dolinou s prechodom
sedlom Bystrá lávka (jednosmerný) do Furkotskej doliny a ňou dole
v zimnom období nemožno absolvovať
.
.
Chvíľu sa tam preháňala aj hmla...
.
...aby počas výstupu nad vodopád zmizla ako prišla.
Vodopád má dve ramená - ľavé mohutnejšie, pravé menšie
.
Toto je jediné miesto, kde sú použité technické pomôky - reťaze
(ak nerátam malé mostíky ponad potok nižšie).
Najbližšie sú až hore v sedle Bystrá lávka.
Ale pre mnohých mladých reťaze ani "neboli potrebné",
išli si tam ako po korze bez pridŕžania sa
.
.
Vrchná, zahnutá časť vodopádu, ktorú pre bočné skaly
zdola ani nevidieť
.
Horná časť vodopádu skrytá za skalami
.
.
Pri plese nad vopádom
.
V tomo momente tu neboli žiadne hmly,
pekná panoráma končiarov
.
To je pohľad sponad vodopádu dole do Mlynickej doliny,
na jej začiatku sú nízke hmly, hoci tu hore hmly odišli
.
Pri ceste hore skokanské mostíky nebolo vôbec vidno,
pri odchode to tam vyzeralo takto, hoci hore už hmly sa pomaly míňali
.
No a posedenie pri pive v krčme na stanici Štrba pri čakaní na vlak.
Fotila nás ochotná fešná mladá krčmáročka
. A teraz k Dlhému a Obrovskému vodopádu
Autobus nám nezastal na zastávke,
previezli sme sa trocha ďalej, až k potoku
ale odtiaľ to bolo bližšie ako zo zastávky
.
-
Spočiatku to ani nevyzerá na až taký búrlivý potok,
ale potom vyššie, kde je prudký spád...
.
Dobre padne v tej horúčave osviežiť sa studenou vodou:
ruky, tvár, krk...
.
.
Tu to už začínalo pripomínať neskrotenú horskú riavu
.
Popri chodníku sa sem-tam červeneli aj maliny,
stačilo len natiahnuť ruku a ani neopustiť chodník
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Len to okolie na zaplakanie -
tie mŕtve a ďalšie umierajúce stromy
.
.
.
Tu už je tá neskrotnosť potoka,
tá radosť zo života, ktorú prejavuje skokmi zo skaly na skalu
.
.
.
Lávka ponad potokom, chodník pokračuje do Tatranskej Lomnice
.
.
.
.
Dva prúdy po oboch stranách
.
.
.
Aj tam hore na kopcoh sa trochu vyčasilo
.
.
.
.
.
Chalan s bicyklom pod Obrovským vodopádom na odbočke
ku Skalnatému plesu. Lenže:
Keď príde do Tatier s byciklom, čo s ním?
Z poľskej strany od Lysej Poľany som v Tatrách nevidel
žiadny bicykel, ale ani psa, a to ani na vôdzke.
Na našej strane psy voľne pobehujú po Tatrách
.
To je už Obrovský vodopád povyše lávky...
.
...a to je poniže lávky
.
.
A opäť vrcholy v hmle
.
.
Tento prechádzajúci sa medveď mi pripomenul
jeden z najlepších slovenských filmov s hviezdnym obsadením:
E. Vašáryová, Strnisková, Kvietik, Mistrík, Rajniak, Muller, Čunderlíková...,
kde medveďom bol Július Vašek
.
Pohľad dole do doliny -
druhá strana, Nízke Tatry, je len naznačená v obrysoch
.
.
Cesta na Hrebienok ako po korze
.
Pohľad hore spod Hrebienka
.
A posledný pohľad
.
A takto to tam vyzerá v zime
.
Vodopád Skok
.
Obrovský vodopád
.
.
.
.
.
.
Ďalšie vodopády na Studenom potoku
.
.
