*
Po vystúpení z autobusu som odložil elektrické ucho do vrecka, aby sa nespotilo,
lebo potom len chrčí, založil som čelenku, aby mi pot netiekol do očí
a založil si na krk zvonec, vraj ten odstrašuje medveďov, a v Liptove sú *
Konečná autobusu z Muláša na začiatku Jánskej doliny
.
.
Hneď na začiatku stretnutie s ľudovým rezbárstvom
.
Ďalšie stretnutie s ľudovým rezbárstvom v zariadení Liptovský dvor.
Týchto dvoch milých starčekov som si tu všimol už na jar.
Ani som nemusel zisťovať autora, na prvý poľad mi bolo známe,
že je ním Dalo - Dalibor Novotný z neďalekého Liptovského Hrádku
(niekedy v budúcnosti sa znova v článkovh budem venovať rezbárom).
Jeho galériu som navštívil v Kráľovej Lehote i v Liptovskom Hrádku,
má svoj vlastný rukopis
.
Liptovský dvor
.
Potok Demänovka
.
.
Vedľajšie doliny Jánskej doliny
.
Začiatok Stanišovskej doliny s krásnou Stanišovskou jaskyňou
.
Tu sa preťahujú...
.
...záber ešte z jari: manžel sa preťahuje meračkou štíhlosti a jeho manželka ho povzbudzuje:
"Tak sa nedaj zahanbiť, lebo ti ja ukážem, ako na to treba!"
.
Trošku vyššie pekná studnička ako dôvod na oddych.
Keď sa vyberám do hôr, nikdy so senou neberiem vodu,
veď vždy sa niekde nájde takáto studnička alebo horský potôčik,
v ktorých je vždy čerstvá studená voda na osvieženie zvnútra i zvonka.
Aj do fľaše som si na cestu nabral, veď v tej horúčve chutí viac, ako slivovica
.
.
Obzretia sa dozadu na druhú stranu Jánskej doliny pri výstupe
.
Najstrmšie stúpanie pod Janišovským sedlom - kolmo hore do kopca
.
A to je už Janišovské sedlo
.
Pod sedlom smerom dole Brtkovičnou dolinou do Liptovskej Porúbky a Liptovského Hrádku
.
Žubrienky v koľaji po autách čaká v týchto horúčavách vyschnutie mláky
.
.
To je vrchol Smrekovice (1285) - najvyšší bod včerajšej rozcvičky.
Hoci som pôvodne plánoval odtiaľto zísť dole k začiatku Jánskej doliny,
po sklamaní, že z vrchola nie je žiadny výhľad, som operatívne zmenil cieľ.
Spustil som sa späť do Janišovského sedla a odtiaľ Brtkovičnou dolinou
cez Liptovskú Porúbku do Liptovského Hrádku
.
.
Liptovská idyla pod Stanišovským sedlom
.
Štýlové válovy s výbornou vodou - veru vysmädnutému veľmi chutila
.
.
Brtkovičná dolina - na niektorých miestach turistický chodník vedie korytom potôčika.
Hoci hore potôčik tiekol, kdesi sa prepadol, koryto v týchto miestach bolo suché,
aby sa dole znova objavil na povrchu.
Podobne je to aj v Jánskej doline, kde sa oveľa výdatnejší potok tiež hore stráca,
koryto je potom bez vody, len suché balvany na dne,
aby sa celkom nečakane vynoril nižšie spopod mohutného brala
.
To je pohľad hore Brtkovičnou dolinou
.
Okolie Liptovskej Porúbky
.
Chátrajúci bývalý pioniersky tábor kedysi v tomto období plný malých nezbedníkov.
Tábor vybavený športoviskami (basketbalové, futbalové, volejbalové ihrisko,
kúpalisko) zasadený v nádhernej okolitej prírode - a obloky zadebnené
.
Prechádzajúc popri tejto bráne som sa zháčil, objavil som tu rezbárske diela,
pozriem cez plot...
.
...a tam pri práci mladý rezbár Jakub Moravčík.
Jeho dielo Liptovskí murári naprostred Liptovského Petra som si na jar
cestou do Pribylinského skanzenu všimol cez okno autobusu
a kvôli nemu som sa potom vracal z Pribyliny do Liptovského Hrádku peši.
Ešte som sa s ním osobne nestretol, bol som prekvapený, že jeho mladosťou
.
V Liptovskom Hrádku som sa zastavil pri budove prvej lesníckej školy v Uhorsku.
Terajšia škola je na náprotivnej strane, zastavil som sa kedysi pri nej
pri návšteve blogerov Helenky a Petra,
ktorí bývajú trochu nad ňou
.
.
Na nádvorí terajšej školy je umiestená zváraná kópia diela P. M. Bohúňa.
Odlievaný originl je umiestený pred Galériou P. M. Bohúňa v Liptpvskom Mikuláši
.
Takže pozývam Vás na zajtrajší výstup na Drienok v Turci.
Mne síce briadka znova len začína rásť, lebo v deň slnovratu išla dole,
tak ako na každý slnovrat a na každú rovnodennosť, ale plešinu zato mám.
Vítaní budú aj neplešatí/neplešaté a nebradatí/nebradaté.
Z najvyšších miest sľúbili aj pekné počasie
.
