Doma čosi naštudoval a v trojici sme sa vybrali. Je to nová rozhľadňa, zatiaľ nezaznamenaná do turistických máp. Ani turistický chodník k nej nie je na mape.
Domáci nemajú problém, ale my sme sa na trasu museli vypytovať, lebo pred stanicou ani ďalej v meste sme nenatrafili na žiaden smerovník, ktorý by nás k nej priviedol. Cestu nám naznačila mladá slečna: popri štadióne, obchodoch, nemocnici... Tam sme natrafili na chodník, rodiny s malými deťmi. Vyberieme sa hore popri potôčiku, rázcestník so smerovníkmi na rozhľadňu na obe strany, vľavo i vpravo. Kamarát, ktorý to doma študoval, hovorí, že smer vpravo je pohodlnejší, smer vľavo strmý. Vybrali sme sa tým pohodlnejším, dlhším, ale ľahším. Cestou sme stretali rodiny, hodne rodín s malými deťmi, ktoré sa vracali z rozhľadne. Ozajstná hromadná rodinná turistika.
Turistický chodník tvorí okruh, poskytuje možnosť dostať sa k vrozhľadni z dvoch strán. Samotná rozhľadňa sa nachádza na zalesnenom kopci na vrchu Horné lazy vo výške 805 m. Je celokovová, má 12 dielov po 16 schodoch, teda celkom 192 schodov, výška je 39,6 m a je druhou najvyššou na Slovensku. Vedie k nej detský náučný chodník s niekoľkými panelmi a drevenými varezávanými zvieratami.
Pretože Zostup sme zvolili druhou stranou a asi v tretine chodníka sme zažili veľké prekvapenie: 94-ročného turistu, ktorý sa s rodinou vybral na rozhľadňu. Aj tu sa nám potvrdila zásada: "Vek je len číslo". Sú mladí starci a starí mladíci. Kedysi som sa s trenčianskymi turistami zúčastnil dvoch výstupov, na ktorých sa zúčastnila aj 91-ročná turistka. Mal som kamaráta z Krpelian, žiaľ, už je nebohý, ktorý ako 85-ročný vystúpil na veľkofatranský Kľak i malofatranský Chleb v rámci akcií krpelianskeho klubu. Popri tých turistoch našich 80 rokov je len taký dorastenecký vek.
