Rozhľadňa na Hladkom vrchu

Vybrali sme sa, traja takmer osemdesiatnici, na túto novú rozhľadňu, otvorenú len toho roku. Dohodli sme si stretnutie na stanici v Žiline. Obyčajne sa tam stretávame vo vestibule: oni vlakom z Piešťan, ja autobusom z Martina. Aj teraz ich čakám vo vestibule, ale márne. Ich vlak meškal, tak oni rovno na nástupište vlaku na Kysuce. Keď som sa ich nemohol dočkať, tak reku čosi sa muselo stať, idem teda sám. Prídem na nástupište vlaku na Kysuce, vlak sa práve pohýna a ja tam ostávam trčať. Idem na autobusovú stanicu, autobus do Čadce odchádza 15 minút po vlaku. Dobre, autobus v Krásne stojí v strede mestečka, železničná stanica je trochu bokom, tak sa stretneme v centre, kde začína turistický chodník. Čakám, čakám, mládencov sa nemôžem dočkať, tak sa vyberiem sám. Chlapci sa zo stanice najskôr pustili opačným smerom, preto to ich meškanie. 

Idem si pomaličky svojím stareckým tempom nad mestečkom, každú chvíľu sa obzerám späť, až ich po dlhšom čase vidím vychádzať z mestečka von. Volám na nich, ale asi mám slabý hlas, nepočujú ma a pozerajú sa len pod nohy a sem-tam do mapy. Počkám ich, zvítame sa a ďalej pokračujeme v trojici už bez nejakého zádrheľa.