Cestou hore do sedla som sa všade na smerovníkoch stretol len s názvom Sedlo Demänová, iba v sedle Demänová som sa stretol aj so smerovníkom Sedlo Beskyd.
A hneď na úvod ešte jedna zaujímavosť: na nete som našiel inú fotku rozhľadne, než pod akou som sa tam ocitol. Táto nová je krajšia i vyššia, viacposchodová.
Z Turca som sa autobusom vybral do Oravskej Lesnej s prestupom v Lokci. Autobus ma zaviezol až na zastávku Lehotská,konečná, ktorá je medzi osadami Lehotskou a Kubínskou. Na konečnej sme z autobusu vystúpili poslední dvaja cestujúci, obaja turisti. Pre mňa dosť prekvapujúce na také krásne nedeľné počasie. Obaja cieľ hore do sedla na rozhľadňu, ale tempu toho mladšieho som nestačil, tak ma nechal. Asfaltkou po značenej cyklotrase do sedla Demänová a sedla Beskyd. Držal som sa stále na ceste a nevšimol som si, že turistický chodník si to tam na kúsku oproti cyklochodníku skracuje cez osadu Demänová, čo ma trochu aj mrzí kvôli nazretiu do tej osady. Na "sútoku" kysuckej a oravskej železničky domček Goralská drevenica, akési regionálne minimúzeum. Pred domčekom množstvo turistov, mnoho rodín s deťmi, ktorí sem prišli lesnou železničkou z východzej stanice Tanečník. Na tanečník sa dostali autami z Oravskej Lesnej. Pozrel som minimúzeum v Goralskej drevenici a vybral sa hore na rozhľadňu. V sedle Beskyd trochu nad železničkou je rozhľadňa, pod ňou sedí ten turista a na rozhľadni si suší prepotené tričko. Jediný peší turista okrem mňa. Rozhľadňa pekná, ale výhľady z nej obmedzené len na jednu stranu - oravskú. Železnička sa chystala na odchod. Keď som zišiel z rozhľadne, Goralský domček už zamknutý. Pravdepodobne je otvorený len pre návštevníkov, ktorí sa doviezli železničkou. Obzrel som si ho však pred výstupom na rozhľadňu. Medzitým prišla hore aj mladá dvojica na bicykloch, tiež jediní cykloturiisti. Ďalej som sa vybral na Tanečník, dolnú stanicu železničky, druhý turista sa spustil na opačnú stranu, kysuckú, dole do Vychylovky. Spočiatku asfaltkou, potom krížom poľnou cestou popod vedenie vysokého napätia. Na Tanečníku tiež múzeum, tentoraz železnice i poľnohospodárskeho náradia, ďalej pávia voliéra, informačné stredisko i občerstvenie a veľa drevených sôch ľudových umelcov-rezbárov. Posedenie pri pive som si nechal až na čakanie na autobus na zastávke Lehotská,konečná, čo bola vážna chyba, ako sa ukázalo neskoršie. Žiaľ, po parnom rušni ani chýru, ani slychu. Možno bol zatvorený v depe, lebo v prevádzke boli len motorové. Príprava parného rušňa na jazdu je zdĺhavá, vykurovať sa musí so značným predstihom pred výjazdom na trať.
Cesta späť z Tanečníka hradskou na Lehotská,konečná a odtiaľ som plánoval autobusom. Do odchodu autobusu fúra času, plánoval som, že si tam niekde sadnem na pivo. Ale tam žiadna taká príležitosť, nikde žiadna krčma, z piva v tej horúčave teda tam nič. Pred tamojšími potravinami som natrafil na jedného domáceho cyklistu, dali sme sa trochu do reči a ten ma ponúkol trochu teplým pivom z jeho poldruhalitrovej poloplnej fľaše, ktorú sme tam aj vyprázdnili. Dobrí ľudia, ktorí sa zmilujú nad smädným turistom, sa všade nájdu. A potom peši až do dediny a tam som si už pivo doprial.
Niečo k lesnej železničke: Kedysi boli dve samostatné lesné železničky: Kysucká (Oščadnica -Chmúra) a Oravská (Lokca - Erdútka). Potom obe železničky spojili unikátnym systémom úvratí do jedného celku. V súčasnosti KLÚŽ patrí Kysuckému múzeu v Čadci, OLŽ patrí Oravskému múzeu v Dolnom Kubíne. Viac sa dá dozvedieť z náučných tabúľ.
Vľavo dole Goralská drevenica, vpravo vyššie rozhľadňa a chodník medzi nimi
