*
Krásne teplé jarné slnečné počasie. Deň ako stvorený pre lásku, tak aj sedemdesiatnici sa venovali svojej láske - pohybu v prírode spojenému s poznávaním nielen krás prírody, ale aj kúska našej dávnej histórie.

Takto vyzeralo ranné brieždenie pri pohľade z vlaku kdesi na strednom Považí
.

Nový kostol v Lúke, začiatku našej pešej túry,
pri ktorom sme vystúpili z autobusu smerejúceho z Piešťan do Trenčína
.

Popri kaštieli na kopci sme len tak narýchlo prefrčali
.

Chlapci idú ako vojaci po moste, každý iným, nepochodovým krokom,
aby sa nebodaj zem pod nimi nerozhojdala, ale zato s mladíckym elánom
.

.

.

Na horizonte za chrbtom sa už črtajú zrúcaniny hradu Tematín.
Na pohľad to nevyzerá už ani tak ďaleko, ako je to v skutočnosti
.

.

.
Na zemi ešte zamrznuté kaluže po nočných mrazoch,
vedľa cesty však už visiace barančeky liesky
.

.

.

V neskorojesennej, či skorojarnej hore?
.

Nad prameňom Lucky, ktorú dostanete kúpiť v obchode
a nemusíte za ňou chodiť až sem
.

Aj hrad Tematín postavili na skalnom brale
.

Rôzne druhy skál, použitých na jeho výstavbu
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

Novozrekonštruovaný portál hlavného vchodu - pohľady naň z oboch strán
.

.

.

.

.

.

Hrad Tematín sa nachádza v pohorí Považský Inovec v katastri obce Lúka.
Pochádza z 13. storočia, majiteľov mal habadej,
menili sa ako kedysi vojaci menili onuce.
Zbúrali ho cisárske vojská po potlačení Rákociho stavovského povstania v r. 1710,
ktorého majiteľ hradu Berčéni bol významným predstaviteľom.
Odvtedy je pekných pár storočí hrad iba v ruinách.
Bližšie informácie o hrade sa môžte dozvedieť napr. tu:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Temat%C3%ADn
.

.

.

.

.

.

Hoci na lúčkach snehu už nebolo, v hore len sem-tam malé fliačiky,
zato na celej tejto lesnej ceste ho ešte bolo dosť,
a to pritom naň svietilo aj teplé slnko
.

.

Známe lyžiarske stredisko Bezovec
.

.

Tieto ubytovacie zariadenia pod Bezovcom už čo-to pamätajú
.

Drevorezba na kríži pred Novou Lehotou, v ktorej je konečná autobusu
.

Dva kostoly vedľa seba v takej malej dedinke.
Starší evanjelický pochádza z r. 1866,
novšia rímsko-katolícka kaplnka z r. 1903
.

.

Evanjelcký kostol a rímsko-katolícka kaplnka.
Zaujímavá je história neorománskeho evanjelického kostola. Že Slováci sa kedysi dávno sťahovali na Dolnú zem, je všeobecne známe. Ale že sa sťahovali aj tu na Hornej zemi z jedného kraja do druhého, to je už menej známe. Svedkom sťahovania na Hornej zemi je aj tento evanjelický kostol v Novej Lehote v Považskom Inovci. V obci sú dva kostoly, starší evanjelický a mladšia rímsko-katolícka kaplnka. Obyčajne to býva naopak: starší kostol je katolícky, mladší evanjelický. Najmä tam, kde starší je ešte z obdobia predreformačného, veď najstaršie evanjelické kostoly na Slovensku sú artikulárne drevené kostoly, postavené po vydaní Šoproňských artikúl. Ďalšie uvoľnenie pre evanjelikov nastalo vydaním Tolerančného patentu osvieteným panovníkom Jozefom II., ktorý o. i. zrušil aj poddanstvo. Po násilnej rekatolizácii (protireformácii) evanjelikom v celom Uhorsku zobrali všetky kostoly.
Tento evanjelický kostol si postavili osídlenci evanjelického vierovyznania, ktorí sa sem prisťahovali za podpory majiteľov panstva Šándorovcov, najmä z myjavských a brezovských kopaníc, v r. 1866. Ťažký život ich tu čakal, všade dookola samé hory, ďaleko od civilizácie. Ale boli na to zvyknutí, veď v tých časoch ani v ich pôvodných miestach, ktorým dali po veľmi dlhom a ťažkom rozhodovaní sa konečné evanjelické "S Pánom Bohom" to nebolo omnoho lepšie. Ale napriek tomu to mohla byť pre nich vysnívaná zasľúbená zem, len ich čakalo dlhé klčovanie okolitých lesov, aby mali kde postaviť domčeky a aspoň malé políčka na obživu.
*
A keď sme už spomenuli Dolnozem, stále je v ich končinách živá slovenčina a väzby na starú domovinu svojich predkov stále udržujú. Na ukážku pesnička v podaní Dolnozemčanov, ktorú už v našich končinách sotva niekde počujete. Tí starší si ju ešte môžu pamätať, veď za môjho detstva bola po našich dedinách medzi ľuďmi veľmi obľúbená. Zľudovelá pieseň na slová Andreja Sládkoviča bola najobľúbenejšou piesňou mojej nebohej mamy.
((pesnicka))