*
.
Len ta ďalej, tie skaly vpredu, to ešte nie je ono
.
.
Obzretie dozadu na druhú stranu
.
.
.
.
.
.
Zopár vyvalených obrovských smrekov cez cestu
.
.
Zimnou rozprávkovou krajinou
.
.
.
"Parkovisko" na Strednej poľane - troška oddychu a občerstvenia a ide sa ďalej, vyššie
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Najzložitejším miestom boli miesta, kde sa išlo pomocou reťazí.
Jedni hore, druhí dole - kolóna ako na diaľnici pred Bratislavou
.
Pod vrcholom
.
.
.
A to je už na samom vrchole jedného z najkrajších slovenských kopcov
.
.
Pohľad z vrchola pod vrchol: za hustej vrcholovej hmly
jedni prichádzali, iní na mieste oddychovali a občerstvovali sa, ďalší už odchádzali
Pohľad z vrchola smerom na Oravu: za krásneho počasia nádhera,
teraz len toto, dole a v diaľke nevido nič, len nepreniknuteľnú hmlu
.
Pohľad z vrchola smerom na prístupový chodník od Lúčok
.
Čo všetko ktorým smerom za pekného počasia vidno z vrchola
.
.
Zápis do vrcholovej knihy
.
Pomaly sa treba vracať aj späť
.
.
.
.
Stále vystupujú ďalší a ďalší
.
.
.
Aj to maličkô hravo zdoláva tento strmý podvrcholový úsek
.
.
Aj bozk tam vprostriedku záberu v takomto krásnom prostredí musí veľmi chutiť
.
.
.
Cestou dole som stretol i známeho V. J. z Leštín, tentoraz bez masky,
ktorého som kedysi fotil v Ružomberku v maske, napálil som mu fotky na CD-R
a odovzdal som mu ich v Žiline na karnevale.
Na zábere vľavo - počas výstupu na Choč,
na zábere vpravo - počas fašiangov v Žiline.
(A len tak mimochodom: aj ja som pri výstupe mal asi polovičnú bradu ako jeho,
lebo kvôli tomuto výstupu neodišla spolu so zimným slnovratom ako po iné roky)
.
Aj títo mládenci radi zapózovali s veľký rapkáčom
.
.
.
.
Toho turistického dorastu tam bolo neúrekom, takže turistická budúcnosť sa ukazuje dobre
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Vkusný účastnícky odznak jubilejného 40. výstupu
.
.
Hore sa išlo omnoho lepšie ako dole. Zopár účastníkov malo mačky, ale naozaj len zopár. Iní sa zas dole viezli na lopároch. Aj ja som ľutoval, že som si nepožičal od vnučky. Možno sa žiaden účastník nezaobišiel pri zostupe bez pádu, cesta veľmi šmykľavá... Ja ešte stále cítim posledný tvrdý päd na vyčniejúcu dosť ostrú skalu naprostred chodníka už takmer nad dedinou...
Keď tak porovnávam letný výstup na Choč so zimným, zdá sa mi, akoby zimný bol o čosi kratší:-)
Cestou dole som stretol zopár známych turistov z iných regiónov, s ktorými sa poznám z niektorých predchádzajúcich akcií. Dobre padne zastaviť sa tak na slovíčko so známym a navzájom si zaželať do nového roku. Tak aj Vám prajem v novom roku hlavne zdravie. Pre nás, starších a starých, je zdravie tým hlavným.
Takže aj Vám všetko najlepšie v novom roku.
A nakoniec ešte jedna príhoda:
Vo Vrútkach na stanici si pýtam lístok do Ružomberka a odtiaľ späť do Martina.
Dostal som lístok Vrútky - Ružomberok a späť a k nemu
doplatkový lístok Martin - Ružomberok a späť s nulovým doplatkom.
Keď som ho podal sprievodkyni, dlho ho študovala a len kývala hlavou:
s takým niečím sa ešte nestretla.
.
.
