No a tak som sa tešil, že sa s nimi po tejto trase prejdem. Ráno som sa vybral z domu ešte za tmy a hustej hmly do Podhradia, ale nepodarilo sa mi to podľa mojich predstáv. Plánoval som to už dávno, takže som medzitým zabudol, že oni z Prievidze do Podhradia idú cez Nováky. Ja som šiel autobusom do Lehoty pod Vtáčnikom a odtiaľ peši hore do Podhradia, lebo autobusy a sobota... Bolo mi síce podozrivé, že v autobuse som bol jediným turistom, ale reku oni sa do Podhradia nejako inak dostanú. A aj sa dostali - autobusom z Novák, ktorý ma predbiehal na začiatku Podhradia. Boli v ňom aj prievidzskí turisti, ale to som sa dozvedel až večer..
Prídem do stredu dediny, tam na konečnej autobusu žiaden turista. Spytujem sa pred obchodom postávajúcich domácich, či nevideli skupinu turistov vystupovať z autobusu - vraj nie. Aj vybral som sa trochu po žltej smerom na Jarabú skalu, spytujem sa tam pri hostinci - nikoho nevideli, spytujem sa pred domom s drevenými sochami v záhrade - nikoho nevideli. Asi som sa opytoval tých nesprávnych, ktorí sa tam akurát pred chvíľou objavili, ale ani ja som nevidel okolo mlák na ceste žiadne stopy. Tak som sa vrátil a poprechádzal som sa aspoň po zvyškoch hradu Sivý Kameň a vrátil sa späť. Počasie bolo krásne, veľmi som ľutoval, ale predsa len sám som nechcel ísť.
Všetko moja vina: Keby som sa počas takmer hodinového čakania na autobus pozrel do vývesnej skrinky prievidzských turistov pred stanicou, bol by som tam našiel toto (o skrinke som vedel, ale pozrel som sa do nej až pri ceste domov pri čakaní na vlak a po vypití piva v krčme pred stanicou):
Aj spojenie na vedúcu podujatia som mal, veď sa poznáme od predchádzajúcej akcie z Handlovej do Prievidze cez Malý Gríč a e-mailom sme už tiež hodne komunikovali.
Takže išli to, prešli to a potom som dostal aj zopár záberov z ich akcie. Moja akcia skončila hneď nad obcou Podhradie na zvyškoch hradu Sivý Kameň.
Toto je pamätník baníkom v Parku baníkov v Lehote pod Vtáčnikom,
neďaleko ktorého som vystúpil z autobusu a vydal sa do Podhradia
.
Vodné dielo povyše Lehoty, vybudované s príspevkom švajčiarskej konfederácie,
ako hlása zlatý text na osadenom balvane - prázdne
.
Takto to vyzeralo kdesi predo mnou - ta som sa vyberal
.
Akoby teraz v polovici jesene kvitlo
- a to sa trasú sivé listy osiky na slnku za slabého vánku
.
Túžba po živote...
Slabé rastlinky sa prebili cez vrstvu asfaltu na ceste
.
Inverzia. Na horách slniečko, v doline hustá hmla
.
Zďaleka púta pozornosť tento kopec nad Podhradím
- na ňom zvyšky zrúcanín hradu Sivý Kameň
.
Podľa smerovníka naprostred Podhradia nie je na hrebeň ani tak ďaleko
- výškový rozdiel 600 m, za necelé 2 priemerné turistické hodiny
.
Tabuľa v strede dediny oboznamuje v krátkosti s históriou hradu:
kráľovský hrad pochádza z polovice 14. storočia
.
Krásny dedinský dom smerom von z dediny na Jarabú skalu
.
Striga v podživotnej, anjel v nadživotnej veľkosti.
Aspoň podľa mojich predstáv - obaja sú v skutočnosti veľkosti priemerného človeka:-)
.
Prístupová cesta na hrad
.
Z hradu sa už toho veľa nezachovalo, nič už nesvedčí o jeho majestátnosti.
O jeho obnovu sa starajú nezamestnaní
.
Spevňovanie a rozširovanie
.
Rozširovanie klenby
.
Spevňovanie základov
.
Z návršia je krásny kruhový výhľad do okolia
Vzadu Bojnický zámok,
nad časťou Prievidze ešte stále hustá hmla
.
Keď som popozeral zvyšky hradu a nabažil sa krásnymi výhľadmi,
zišiel som znova do dediny a poprechádzal sa po nej
.
V bývalej školskej budove je teraz drevárska prevádzka
Umeleckých remesiel z Kláštora pod Znievom
.
Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny
.
Pekná maľba na dome
.
Keď som bol na hrade, poobhliadol som sa, kade kratšie krížom cez polia späť do Lehoty,
aby som nemusel absolvovať tie serpentíny po ceste, ktoré to predlžovali.
Pustil som sa dole jarkom popri cintoríne a potom po kraji poľa
.
Asi tak v polovici jarku som naďabil na túto ubytovňu bezdomovca
.
Pohľad spovyše Lehoty na druhú stranu doliny
.
Pohľady späť nad Podhradie, kam som pôvodne mal namierené
.
Družne vedľa seba, pre oboch na paši dosť krmu
.
Obe ma zvedavo sledovali ako teľce, hoci teľací vek už majú dávno za sebou
.
Mladí motorkári z Lehoty - mladšiemu tak 10-12 rokov
.
Námestie v Lehote s pamätníkom SNP
.
Kostol s Cyrilom a Metodom na priečelí nad vchodom
.
Zistil som, že aj z Lehoty ide autobus tak o 2,5 hodiny, veď bola sobota,
tak som si dal jedno pivo a pobral som sa peši stopovať.
Až takmer pri napájaní cesty z Lehoty na hlavnú mi zastavil sympatický Lehoťan
stredného veku, s ktorým som sa zviezol do Prievidze
.
To už je v Prievidzi
.
Aj v Prievidzi súsošie Cyrila a Metoda
.
Pohľad z vlaku:
Bralová skala nad Rematou
.
A nakoniec niekoľko fotografií z akcie Prievidžanov.
Môžem len ľutovať, že tam nie som ako jedenásty. Boli by sme si mohli zaspievať ten starý šláger:
Je nás jedenást, jak v kopané...
Takto mi Veľký Gríč ostáva do budúcnosti. Toho roku sa ta asi už nedostanem, teda na budúci rok rest z tohto roku
.
