Tak teda štefanský Kľak. Turistov bohato, parkovisko vo Fačkovskom sedle plné áut, zväčša s prievidzskou značkou. Počasie premenlivé, obloha nie modrá, ale špinavo mliečna. Zavše kopec bol celý skrytý v hustej hmle, zavše sa ukázal v plnej kráse. Na chvíľu však bolo zvedavé na akciu aj slniečko. A nakoniec ešte aj mrholilo. Dole v sedle i cestou hore snehu dosť, ale samotný špic holý, bez snehu, pod špicom ho však bolo dosť. To však nebolo nič oproti výstupu, ktorý som absolvoval individuálne vlani v jeseň za prvého sneženia a fujavice - žiaden výhľad.
Pohľad na druhú stranu Fačkovského sedla
.
Tam sa vypína známy krásny Kľak
.
Parkovisko plné áut, ďalšie stále prichádzali
.
O chvľu bolo Fačkovské sedlo skryté v hustej hmle
.
.
Krásne "sústromie"
.
.
.
Kľak sa postupne skryl do hustej hmly,
aby sa o chvíľu znova ukázal v plnej kráse
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Vrchol prakticky bez snehu
a počas tých pár minút, ktoré som hore pobudol, aj bez hmly
.
.
.
Na vrchole bolo turistov bohato.
Cestou hore sme stretávali niektorých, ktorí sa už vracali dole,
cestou dole sme zas stretávali tých, čo ešte šli hore
.
.
Dole vo Fačkovskom sedlev týchto chvíľach bez hmly
.
.
.
.
Skupina turistov KST Horná Nitra z Prievidze
.
.
Malá jaskyňa
.
.
.
Aj počas zostupu sa Kľak striedavo halil do hmly
.
Hmla vo Fačkovskom sedle pri zostupe
.
.
Kľak znova v hmle
.
Zvedavé slniečko
.
Na návrat som si pripravil viacero variantov:
- spustiť sa do Vrícka, ale chodník do Vrícka bol zaviaty,
len staré stopy turistov
- spustiť sa do Fačkova, ale ani tam som nevidel nikoho isť,
- spustiť sa späť do Fačkovského sedla, odtiaľ autobusom do Prievidze
a z Prievidze vlakom do Martina,
- spustiť sa Fačkovského sedla, odtiaľ peši na čičmiansku odbočku,
autobusom na chvíľu do Čičmian Nakoniec mi zostal posledný variant, hoci cestou na čičmiansku odbočku
a počas trištvrtehodinového čakania na autobus trochu mrholilo.
Do Čičmian som sa dostal a hneď z Čičmian aj do Žiliny.
.
V Rajeckej doline je veľký pútač. Asi sem nechodia nemecky hovoriaci turisti,
keď ich tu nevítajú.
.
V Čičmanoch som z autobusu vystúpil pred touto krčmou,
ktorú dobre poznajú aj dvaja vyšesedemdesiatnci z Piešťan,
kamaráti, s ktorými sme po jednej spoloťnej túre v nej zakotvili
.
Aj veža čičmianskeho kostola je ozdobená ornamentami
.
Známy stred obce s Radenovým domom
.
Radenov dom, v ktorom je umiestené múzeum
.
Videl som tu niečo, čo som ešte v živote nikde nevidel:
šindľami obloženú časť komína.
Pôvodne na takýchto dreveniciach komíny vôbec netrčali nad strechu,
ústili na povalu, kde sa dymom údili zabíjačkové špeciality.
Ale keby komín aj vyčnieval, naši predkovia by ho nikdy neobkladali drevom
.
.
.
.
