Hrad Súľov mi svojou ťažkou dostupnosťou pripomína hrad Vršaec. Oba boli na vysokých bralách ťažko prístupné, malé. Tam rozľahlé ani byť nemohli. Ale aj niektoré ďalšie slovenské hrady sú podobne neprístupné.
Hrad postavili v 15. storočí. Nemal veľký ýznam, bol zväčša strážnym hradom. Bola v ňom aj malá vojenská posádka. Svojou veľkosťou patrí k našim najmenším hradom, jeho poloha nedovoľovala rozšírenie pri rekonštrukciách. Nepriaznivo ho zasiahli viaceré požiare, po poslednom zemetrasení v r. 1858 ho už neopravovali a odvtedy chátra.
Mal dve časti: hornú a dolnú. Jeho niekdajšie umiestenie medzi vysokými bralami svedčí o vysokom majstrovstve jeho staviteľov. Vzdialenosť medzi dolným a horným hradom je len asi 25 m, výškový rozdiel len 14 m. Keď to porovnám napr. so zvolenským Pustým hradom, ktorý má tiež dve časti, tak toto je len taký mravček. Horný hrad bol dvojpodlažný, spojnica dolného a horného hradu bola hlboko vytesaná do skaly.
Súľovské skaly som prechodil neraz rôznymi smermi, vždy po značených turistických chodníkoch. Na lúku pod hradom zo štyroch strán, na samotný hrad z dvoch. Keď sme tam bol s vnučkou, bolo nádherné slnečné letné počasie, keď som tam bol teraz, bolo pochmúrne zimné počasie. S vnučkou sme vystúpili pred chatou Súľov a išli sme hore od cesty z parkoviska a dole sme zišli do dediny, teraz v zime som išiel hore z dediny a vrátil som sa tiež do dediny. Tento výstup je omnoho ľahší, v lete pohodlný, ale aj z tohto smeru posledná časť dá v zime dosť zabrať.
Pre spestrenie dávam zopár letných záberov:
Tu sme s vnučkou vystúpili z autobusu
.
Cesta úžinou je z oboch strán lemovaná vyokými skalami,
za úžinou sa otvára úzke údolie
.
.
.
.
.
.
Krásne výhľady z hradu na okolie za pekného počasia
.
.
Zaujímavé stromy pri turistickom chodníku
.
Vnučku zaujali aj títo skalolezci
- sú tu tréningové skalolezecké steny
.
.
.
To sú pohľady z dediny na Súľovské skaly
.
A teraz zopár zimných záberov z výstupu:
Trochu ošarpaný evanjelický kostol
.
.
Výhľad na okolité skaly z dediny
.
Pohľad na dedinu z výstupu
.
.
.
Schody so zábradlím k dolnému hradu
.
.
Pohľad zhora na zábradlie cez štrbinu medzi skalami
.
To je už hore na zvyšku hradu
.
Zvyšok múru dolného hradu
.
Na hornom hrade,
na tú plošinku som sa v zime neodvážil,
hoci v lete je to bezproblémové
.
.
.
.
.
Klenba v paláci horného hradu
.
Výstup po vytesaných schodíkoch a železnom rebríku som ešte absolvoval,
ale na najvyšší výhľad som nešiel:
sneh zakrýval zľadovatelú vrstvu
.
Pohľad dole načasť múrov a okien po výstupe rebríkom
.
Celou cestou hore som nestretol živú dušu,
cestou dole som stretol týchto troch mladých ľudí:
najvyššie je dieča, nižšie sú chlapci
.
.
Nie veľmi jasný pohľad na dedinu,
za krásneho počasia je nádherný
.
.
Tesne nad dinou
.
Chátrajúca katolícka fara...
.
...a bývalá škôlka s rovnakým osudom
.
Udržiavaný katolícky kostol
. Pretože do odchodu autobusu som mal času habadej,
vybral som sa mu v ústrety o jednu zastávku,
tam, kde sme kedysi vystupovali s vnučkou
.
.
.
.
.
Začiatok úžiny, lemovaný z oboch strán vysokými bralami,
za ktorou sa otvára dolina
. A nakoniec ešte ďalšie zaujímavé stromy popri chodníku
.
.
.
.
