Suť je kopec nad Šásovským Podhradím neďaleko Žiaru. Cesta naň vedie okolo zrúcanín Šášovského hradu, ktoré zďaleka lákajú z cesty i z vlaku.
Tak teda kopec Suť. Žiarčani mali stretnutie v meste o 7.00, mne vlak do Žiaru prichádzal o 7.20, ale trasa viedla neďaleko stanice, tak reku na križovatke na nich počkám.
Keď som prišiel domov, pomerne rýchlo, skoro popoludní, manželka ma víta: "A čo sa Ti to stalo? Nebol si so Žiarčanmi?". Vyzeral som totiž takto - pravé oko celé napuchnuté, takmer ho nebolo ani vidno:

Hovorím jej: "Vieš, sadol som si v krčme pri stanici na jedno pivo, že ich počkám, zaspal som (v noci som spal len 3 hodiny) a prebral som sa zdrúzganý a doudieraný pod stolom". Keď mi nechcela uveriť, tak som jej vyklopil pravdu: povyše hradu som videl, že do jednej diery v starom dube vlietajú a vylietajú sršne, tak si to reku odfotím. Pripravujem foťák, keď vtom pocítim dve žihadlá - jedno na pravom pleci, druhé nad pravým okom. Tak som rýchlo fujazdil preč aj bez toho záberu.

Takéto povestné hmly boli ráno v okolí Zvolena
Ale už k vlastnej akcii. Zo stanice som vyšiel na cestu, pustil sa za značkou do Ladomerskej Viesky, na križovatke doprava. Stretnem jednu paniu v stredných rokoch a spytujem sa, či nestretla skupinu turistov. Nie, nestretla, a že kde chcem ísť. Ja, že na hrad. Ale na hrad sa vraj ide od križovatky na opačnú stranu, naľavo, hoci značka na stĺpe ukazovala napravo. Tak som sa vátil späť na križovatku a trochu som čakal, až som sa dočkal troch turistov. Vraj idú na hrad a na kopec Suť. Zapochyboval som, trochu málo na takú akciu, no ubezpečili ma, že účastníkov bude dosť, tak som sa pridal k nim. A tiež sme sa na križovatke vybrali naľavo, ako hovorila tá pani. Domáci poznajú aj rôzne skratky.

Prvá trojica žiarskych turistov,
s ktorými som vystúpil až na hrad a kopec Suť nad ním
.

Námestie v Ladomerskej Vieske, miestnej časti Žiaru nad Hronom
.

Husi sa za nami s gagotom rozbehli, ale keď sme ich ignorovali,
tak sa ukľudnili a vrátili sa
.

Trniek bohato - na trkovicu alevo trnkové víno
.

Rozpoltený kmeň stromu
.

Zostatky hradu sa týčia na vysokom brale
nad strategicky dôležým miestom nad riekou Hron,
kade vedie cesta z Nitry na Zvolen a odbočka na Kremnicu
.

Po vystúpení z hory nad Šásovským Podhradím
.

.

Jeseň sa hlási kvetmi i rannou rosou
.

.

Na stráni pár metrov nad domami takáto idylka
- srnka s dvomi srnčencami
.

Šášovský hrad sa týči na okraji Štiavnických vrchov,
prístup naň je zo Šášovského Podhradia
.

Šášovské Podhradie je miestnou časťou Žiaru.
Hore dolinou sa tiahne jedna dlhá ulica
.

.

-

.

.

.

.

.

.

V priestoroch hradu boli dve cisterny na vodu,
samotná studňa bola dole v podhradí
.

.

.

.

.

.

.

.

Vždy obdivujem tých starých majstrov-stavbárov
najmä pre tie rôzne klenby
.

.

Strategická poloha hradu nad križovatkou ciest
.

.

.

Kto sa hlbšie zaujíma o hrad a jeho históriu, dozvie sa to napr. tu
.

Tam dole dolinou sa tiahne dlhý rad domov po oboch stranách cesty
- Šášovské Podhradie
.

.

.

Žiar nad Hronom, v pozadí pohorie Vtáčnik
.

Odbočka hore na Kremnicu a Turiec
.

.

.

.

Pohľad na Kremnické vrchy a dediny roztrúsené na nich a pod nimi
.

Kremnické vrchy, obec Jstrabá, vľavo známa Jastrabská skala
.

Možno ten vrch Suť dostal meno podľa tejto kamennej suti
.

.

Ďalšia skupina turistov už čakala hore
.

Výhľad pod vrchom Suť
.

.

.

.

Pohľad na Štiavnické vrchy
.

Žiar nad Hronom, za ním pohorie Vtáčnik
.

.

.

.

Štiavnické vrchy
.

Najmladšia účastníčka výstupu
.

.

.

Vrcholová fotografia takmer všetkých účastníkov
.

.

Huby - okrasa hôr
.

.

Zostup po rovnakej trase ako výstup
.

.

Jastrabská skala nad Jastrabou, pripomínjúca malofatranský Kľak nad Vríckom.
Za kopčekom za Jastrabou je Ihráč a prírodná pamiatka Ihráčske kamenné more
.

Za zostupu
.

.

Kremnické vrchy na druhej strane za Hronom
.

.

V popredí zrúcaniny hradu a v pozadí mesto Žiar nad Hronom,
kedysi Svätý Kríž nad Hronom
.

Silueta hradu z vlaku
.