Druhý júnový týždeň by si zaslúžil pomenovanie Daždivý alebo Dažďový týždeň. Pršalo každý deň, až v polovici mesiaca nastali krásne dni. Hovorím manželke, že zajtra, keď už konečne nehovoria o daždi, niekam sa vyberiem. Ona že dobre, pozná to, aký som od toho dlhého sedenia celý zničený. Ale s jednou podmienkou: žiadna hora, žiadne vrchy, po tých každodenných dažďoch je všetko rozmočené, blatisté, šmykľavé. Reku dobre, pôjdem len po cestách. Už dávno som sa chcel ísť pozrieť na tie známe kysucké kamenné gule, Megoňky, možno z našej strany, možno až z moravskej. Lenže to je aj cez hory. Ale potom som si spomenul, že keď som kedysi chodil po Kysuciach, tak autobusom do čadce som sa vracal akousi okľukou po okresnej ceste, ale krásnym prostredím. Hľadám na mape, kade to bolo, a vyšlo mi jediné: z Turzovky som šiel cez Klokočov.
Tak dobre, idem peši po ceste zo Staškova do Klokočova. Je to len pár kilometrov, to nie je nejaký výkon.
*

Takto to ráno vyzeralo nad Malou Fatrou...
.

...a takto v rannej hmle bol ukrytý vrch hradu Strečno
.

.

Takéto ozdoby, ktoré vídať v mnohých záhradkách, niekde aj veľké
slimáky, bociany, barance, žaby... mňa neveľmi oslovujú.
Tento psík si asi domyslel, čo si myslím, pri bráne sa na mňa rozbrechal,
hlas mal silný, ale stačil môj prísnejší pohľad, hneď stíchol a stiahol sa
do bezpečia ďaleko dozadu k domu, odkiaľ zas začal brechať
.

Takéto ozdobné ploty, brány, mreže... vyrábajú v malej dielničke v Olešnej.
Majú tam malú kováčsku vyhničku a zváraciu dielničku
.

.

O pár desiatok metrov ďalej na druhej strane ulice druhá firma
vyrába takéto ploty, brány, mreže...
.

To už je typický kysucký obrázok - dom sem, dom tam,
bez ulice, len tak roztratené na stráni.
Veď aj v kysuckom skanzene vo Vychylovke človek nadobudne dojem,
akoby všetky domy boli na samotách, žiaden kdesi v dedine
.

.

Prvá drevená stavba, ktorú so "stretol", takto chátra.
Majiteľom sú najpravdepodobnejšie Štátne lesy, ceduľu som tam nikde nevidel
.

Strmý malý potôčik z hôr
.

Veľká chuť do života vie prekonať aj takéto mocné prekážky priamo na ceste
.

Sútok Olešnianky vľavo a jej prítoku, nad prítokom lavička
.

.

Ďalšia drevená stavba pri ceste chátra - koliba U Adama
.

To je už Klokočov, miestna časť Hrubý Buk.
Smerovka ma posiela pozrieť sa na skaly, tak idem do hory
.

.

Takéto skaly nie sú ničím zvláštnym, guľu som zatiaľ nevidel
.

Takto pohodená na zemi tabuľa pod jednou zo skál
.

.

Ešte pozriem zopár skál a keď vpredu už žiadne nevidno,
vraciam sa sklamaný späť na hlavnú cestu
.

.

Túto záhradku ozdobujú aj veterný mlyn a rodinka diviakov,
podobná, ako v tej zvernici v Lúčkach
.

.

Domy roztratené, neviem, či ku každému vedie vodovod a kanalizácia.
Elektrina hej, bez tej sa nik nezaobíde, ani pri stavbe
.
Hore pri ceste znova vidím podobnú smerovku ku Klokočovskému skáliu,
nedá mi to, znova opúšťam hlavnú cestu a idem do hory z horného konca.
Ak tie gule tam sú, tak odísť bez toho, aby som ich videl, sa mi nechcelo

.

.

.

.

.

Spočiatku skaly ako z opačnej strany, nič nie nezvyčajné.
Ale potom...

...dve diery po vypadnutých guľovitých skalách
.

.

A natrafil som aj na pravú kamennú guľu, výtvor prírody.
Na tvorbu týchto gúľ je množstvo teórií,
jedno je však isté: Príroda toto umelecké dielo vytvorila zadarmo,
ktovie, koľko by za jeho vytvorenie pýtal umelec alebo "umelec"
.

.

.

.

Pohľad na jednu i druhú stranu z vrchola cesty.
Krásne Kysuce
.

Aj tento obchod a krčmu tu stihol nemilý osud
.

Túto kozu tá veľká horúčava tiež zmorila,
ešte len aj pri pasení sa posadila
.

Studnčka vedľa cesty je pre smädného pocestného len pre oči, zamknutá
.

Potok Predmieranka už tečie na opačnú stranu, nie do Kysuce
.

Krásny mladý pán so svojím háremom na jednom smetisku,
ďalší by sa tam už nezmestil
.

.

Lúčne kvietky Kysúc podobné kvietkom iných regiónov
.

Moderný voz na zvoz sena alebo obilia.
Podvozok z továrenskej vlečky, nadstavba z drevených hranolov.
Kedysi aj na tých rebrinách boli vodorovné tyče zo smrekových brvien,
podobne ako ten pavúz na upevňovanie a rebrá z tenších liesok.
No a ja, keby som už aj takto z hranolov robil tie rebriny,
tak rebrá hore upevňujem z bezpečnostných dôvodov z vnútornej strany
*
A nakoniec jedna rada pre tých, ktorí by mali záujem vidieť tú kamennú guľu:
Chodník okolo Klokočovského skália je turisticky vyznačený modrou značkou,
odporúčam držať sa značky až kým nevýjdete na druhom konci z lesa,
Keď však výjdete z lesa, pusľte sa ku hlavnej ceste,
nepokračujte ďalej po modrej značke. Pravda, ak nemáte záujem dostať až kdesi
na tisícovku Uhorskú
.