Hlavným cieľom týchto vychádzok do Sv. Kríža alebo do Laziska je Národná kultúrna pamiatka artikulárny evanjelický a. v. kostol. Hoci nie je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, pre mňa je oveľa významnejší ako tie, čo sú tam zapísané. Preto ho aj tak rád chodím obdivovať, niekoľkokrát do roka. Fotky v článku zas budú z rôznych období, artikulárnemu kostolu niekedy venujem samostatný článok.
Takže prechádzka starými liptovskými baníckymi dedinami, kde sa kedysi ťažila železná ruda, antimón, ale aj zlato.
.
Takto to vyzeralo, keď sa človek pozrel na druhú stranu Liptova -
slniečko svietilo, hoci sa po nebi prechádzali aj ranné chumáče
.
Pamätník padlým vo Svätom kríži.
V dedine je na kopci aj starý katolícky kostol, ktorý som však, žiaľbohu,
niekde v počítači zapotrošil:-)
.
Pekne upravený bývalý sedliacky dom s priechodným humnom naprieč,
oddeľujúcim dvor od záhrady
.
Pekne upravený prameň vody pri vchode do artikulárneho evanjelického a. v. kostola
.
.
.
.
.
Artikulárny kostol, prenesený sem z Paludze, ktorá skončila pod vodou Liptovskej Mary.
V súčasnosti sa nachádza medzi Svätým Krížom a Laziskom.
Má veľmi zaujímavú históriu, venujem sa mu v samostatnom článku
.
Mostík od kostola smerom ku Lazisku ponad potok
.
Pohľad na potok z mostíka
.
.
.
Pekne upravené verejné priestranstvá v obci Lazisko pod úpätím Nízkych Tatier
.
Stará zvonička
.
Pohľad na Nízke Tatry spovyše dediny -
tu som si prvý raz všimol kopec Sinú a bol som očarený.
Veď aj o jej zdolanie som sa pokúsil až tri razy
.
.
Dva zimné pohľady za zníženej viditeľnosti na Nízke Tatry
.
A tu je jarný pohľad na opačnú stranu - na Vysoké Tatry.
.
Tu som sa rozhodoval, na ktorú stranu sa vyberiem ďalej:
naľavo do Paučinej Lehoty, tú cestu som už absolvoval,
alebo napravo do Dúbravy, kde som ešte nebol.
No a rozhodla zvedavosť - vidieť zas niečo nové - teda smer Dúbrava
.
To je pohľad na Lazisko z cesty do Dúbravy.
Cez diery v oblakoch začalo presvitať aj slniečko,
ako to vidno na tom bielom fľaku na kopci nad dedinou.
Žiaľ, zo slniečka celkovo nebolo nič
.
Cesta horou medzi Laziskom a Dúbravou - zátišie s horským potôčikom
.
Začiatok Dúbravskej doliny
.
.
Pamiatka na zlaté časy, veď až do r. 1992 sa tu v chotári ťažila antimónová ruda
.
Nový katolícky kostol pri cintoríne.
Vedel som, že v obci má byť nejaký veľmi starý kostol, tento sa mi však nepozdával za starý,
preto som sa opýtal žiakov na zastávke autobusu a áno, je tu aj starý, ale trocha ďalej
.
.
.
.
A to je on, starý kostol so základmi z 13. storočia, so zvyškami vnútorných nástenných malieb,
ktoré som, žiaľ, nevidel - kostol zatvorený
.
Medzi Dúbravou a Ľubeľou som stretol dve skupinky žiakov: päť dievčat a troch chlapcov.
Šli po pravej strane cesty a zaberali viac ako polovicu cesty.
Upozornil som ich, že po ceste bez chodníka sa chodí vľavo, oproti autám.
Dali na moje sová, prešli na ľavú stranu, ale keď som sa asi po 50 m obrátil,
opäť išli po pravej strane:-)
.
Stará zvonička v obci Ľutiľa
.
Kríza dopadla aj na tento obchod - tabuľka na dverách oznamovala,
že bol zatvorený v polovici februára
.
Z Ľutile som chcel ísť ešte pozrieť aj Liptovské Vlachy,
ale ako som prichádzal na hlavnú cestu z Ružomberka do Mikuláša,
práve z Vlachov prichádzal autobus, tak ním šiel do Mikuláša
.
A takéto nádherné počasie bolo v tých miestach pod Nízkymi Tatrami na druhý deň,
keď som šiel poobzerať podtatranské obce za Belianske Tatry
.
.
