Zo stanice Štrbské pleso najprv okolo plesa a potom stúpanie celou cestou bez nejakého oddychového úseku. Predo mnou som nikde nevidel nikoho, cestou ma predbehli len dvaja mládenci, ani za mnou som nevidel nikoho ísť. Ale zato premávala sedačková lanovka a tou sa mladí turisti vyviezli až ku chate pod Soliskom. Ja naopak, všade sa snažím chodiť po vlastných, aby mi nezakrneli nohy. Netreba ich nechať zvykať si veľmi na pohodlie:-)
Zrána počasie nádherné, slnečné, horúce, trasa spočiatku lesom, v tieni, neskoršie pomedzi kosodrevinu, a ešte neskoršie otvoreným terénom po skalách. Všade prudké stúpanie. Po čase počasie ako na Kriváni - chuchvalce hmly nad, pod, okolo... Aj hodne som hore čakal, že chuchvalce predsa len odídu, ale keď som sa nemohol dočkať, tak som sa spustil dole na začiatok Furkotskej doliny a dal som sa hore ňou až ku druhému najvyššie položenému tatranskému plesu - Vyšnému Wahlenbergovmu.
Vystúpiť možno len na Predné Solisko, ďalej turistický chodník nevedie. Napriek tomu sa dá ešte pár metrov vyššie na krásnu vysokú skalu.
*
Prebúdzajúce sa ráno pod Veľkou Fatrou v Turci.
.
Pohľad na Solisko od Štrbského plesa
.
Počiatočný úsek trasy vedie pomedzi stromy
.
Tu sa roztopil sneh asi z minúty na minútu, tak majiteľ týchto saní ich tu nechal
napospas svojmu osudu
.
Trasa chodníka pod stožiarmi lanovky
.
Aj takéto ohavy bez čísla križujú svahy Vysokých Tatier
.
Keď sa človek pozrie hore, ani sa to nezdá tak vysoko
.
Pohľad hore Mlynickou dolinou
.
Vodopád Skok v Mlynickej doline
.
Vrcholová stanica sedačkovej lanovky a chata pod Sokliskom
.
Ťažký život nosiča, tu síce len od lanovky k chate
.
Pekné umelecké dielo Majstra Prírody
.
Pohľad na Furkotské pleso vo Furkotskej doline
.
Phľad na Mlynickú dolinu poniže vodopádu Skok
.
.
.
.
Chuchvalce hmly pod, nad, okolo
.
Pohľad na Štrbské pleso, keď si hmla na chvíľu odskočila
.
.
S túžbou upieraný pohľad hore - byť tak už tam
.
Pohľad na horný koniec Mlynickej doliny, keď hmla trochu opadla
.
Vodopád Skok s plesom nad ním z Predného Soliska.
Okolo vodopádu sa musí reťaziť
.
Na vrchole predného Soliska
.
Pár metrov povyše vrchola je táto krása,
na ktorú sa dá vyškriabať
.
A opäť hmly
.
Pohľad hore Furkotskou dolinou
.
Vyšné Wahlenbergovo pleso (2157), druhé najvyššie položené tatranské pleso.
Okolo neho ešte v polovici leta snehové jazyky
.
.
Nakoniec dvaja zástupcovia tatranských kvetov
*
Potiaľto som teda prišiel. Je to vyššie, ako Predné Solisko. Ale keď som sa pozrel hore nad pleso a videl to prudké stúpanie po skalách do druhého najvyššieho tatranského sedla Bystrého (2300), radšej som sa obrátil. V ten deň som toho v tej horúčave už mal naozaj dosť.
*
A tak teraz v čase uverejnenia tohto článku som práve kdesi v Mlynickej doline pod vodopádom Skok cestou na Bystré sedlo a potom dole Furkotskou dolinou. Je to jedna z najkrajších tatranských túr, takže zas sa mám na čo tešiť:-)
