Tichá dolina, dlhá asi 17 km, leží medzi hrebeňmi Liptovských Kôp od východu a Liptovských Tatier od západu a oddeľuje Vysoké Tatry od Západných Tatier. Preteká ňou Tichý potok. V zime je sprístupnená len jej dolná časť, tá horná, krajšia časť, je prístupná iba od 16. 6. do 30. 10., podobne ako mnohé iné tatranské doliny. Východiskom do Tichej doliny je Podbanské.
Sever Veľkej Fatry za svitania z vlaku
.
Jeden z najfotogenickejších vrcholov Slovenska - Choč
.
Pohľad ponad záliv Liptovskej Mary
.
.
Po vystúpení z autobusu kúsok pred obočkou k hotelu Permon
.
Niekoľko pamätníkov účastníkom SNP a oslobodzovacích bojov
.
.
.
Pohľad na Liptovké Tatry a krásne modré nebo ponad hotel Permon
.
Ten špic - to je vrchol Kriváňa vyčnievajúci ako sopka z rannej hmly
.
Horáreň Pod Tichou, kde je odbočka z Tichej doliny do Kôprovej
.
.
.
.
Posledné pohľady na Kriváň
.
.
.
.
.
.
Nepekný pohľad na kalamitu spred pár rokov.
Okrem ľútosti nad dôsledkami pírodného živlu aj ľútosť
z toľkej vzácnej drevnej hmoty, ktorá tu berie skazu.
Neviem, nie som odborníkom v lesníctve,
ale podľa môjho laického úsudku obnova zničeného lesa
kdesi okolo Smokovca, kde lesníci drevo ťažili,
je lepšia ako tu v Tichej a susednej Kôprovej doline
.
.
Asfaltka hore dolinou v dolnej časti
.
.
.
.
.
.
.
"Najspoločnejšia" fotografia všetkých účastníkov okrem cyklistu a mňa
.
.
.
.
.
.
.
Pamätná tabuľa účastníkom SNP
.
.
.
.
Tu končia zimné cesty, v lete inak prístupné
.
Ďalej v zimnom a jarnom období zakázané
.
Ja a niektorí ďalší fotografi sme porušili ten zákaz o takých 20m,
aby sme si odfotili túto lavičku cez potok
.
Pre lyžiarov však, ako to vidno aj zo stôp, žiaden zákaz neplatí.
Niekoľkí nás potom cestou naspäť aj predbiehali
.
.
.
Dvanásta hodina akoby končila nádherné slnečné počasie.
Zalo sa zaťahovať, okolité hrebene sa začali ukrývať
.
.
Tu sme sa stretli s ďalším Hrádočanom, cyklistom
.
.
.
Nepekný pohľad na ten les
.
.
.
.
.
.
.
.
.
V potoku už začína rašiť jar
.
.
.
.
.
Ani pohľad ponad hotel Permon už nebol taký ako áno
.
Táto mamička so synčekom z Liptovského Mikuláša
išli vlakom a zubačkou na Štrbské Pleso,
aby sa odtiaľ na lyžiach vybrali sem na Podbanské postaviť snehuliačika,
kým sme po občerstvení v reštautrácii čakali na atobus
.
Ďalší pohľad na Kriváň
.
A takto vyyzerá Kriváň za pekného slnečného zimného počasia,
ako sa mi ukázal, keď som tu bol ostatný raz.
Vtedy som sa vyviezol autobudom ku hotelu Permon
a peši šiel do skanzenu v Pribyline a potom až do Liptovského Hrádku
To je pohľad neďaleko odbočky k Permonu...
.
...a to od Kokavského mostu neďaleko liptovského skanzenu
.
Tichá dolina sa spomína aj v kedysi veľmi obľúbenej pesničke,
ktorú spieva Melánia Olláryová.
Nedá sa však rozoznať, či spieva o Tichej alebo tichej doline,
teda s veľkým "T" alebo malým "t".
Nič to však nemení na tom, že aj dolina, aj pesnička sú krásne
