Na začiatku túry bolo moje zazmätkovanie. Neoboznámil som sa poriadne s cestovným poriadkom, z pár minút meškajúceho rýchlika som vystúpil v Bystrici. Chlapci z Piešťan mali prísť rýchlikom z opačného konca, na stanici sme sa mali stretnúť a osobákom ísť ďalej do Teplej. Na stanici som kamarátov nevidel.
Ostatný raz, keď som začínal túru v Bystrici (šiel som s dievčatami zo Žiliny na Cigánku), išli sme autobusom do Podhradia a to mi akosi hlúpo navodilo, že aj teraz z Bystrice mám ísť autobusom. Našťastie chlapci zatelefonovali mojej manželke, či som išiel (ja ako hluchý netelefonujem). Keď sa dozvedeli, že hej, začali ma hľadať a stretli sme sa, ako som sa vracal naspäť k železnici. Do Teplej sme potom išli autobusom MHD, ktorý nás zaviezol až k ústiu Manínej tiešňavy. V tiesäave sme začínali približne o rovnakom čase, lebo sme nemuseli ísť zo stanice k tiesňave peši.
Potom to už bolo všetko fajn: zrána krásne slnečné počasie, potom medzi Kosteleckou tiesňavou a Vrchteplou troška pomrholilo, ale len tak symbolicky, aby potom znova bolo krásne slnečno. Cesta po asfaltke bez problémov, vysušenou poľnou cestou z Vrchteplej do hory tiež, len lesné cesty horou veľmi blatisté.
Jedna z našich najkrajších prechádzok
.
Na začiatku Manínskej tiesňavy
.
.
Pri potoku sa prebúdzala jar
.
-
Najužšie miesto - drevený most kížom ponad potok
.
.
.
Symbolický cintorín obetiam
.
.
Krásne sa popri ceste týčia kolmo hore vysoké skaly
.
Ak sa v tiesňave stretnú dve autá...
Keby sme boli trochu počkali, stretli by sme sa tam s autobusom
.
Jarné práce na kúsku poľa pri východe z tiesňavy
.
Gazdovský dvor aj s pobehujúcim zdatným psom
.
Tam hore v skale je okno, ktoré som si doteraz ani raz nevšimol.
Možno preto, lebo pri ceste z tiesňavy je za chrbtom
.
Asi tu bol niekedy mlyn, lebo kamarát v potoku objavil
mlynské koleso. Škoda ho je tam,
dobre by sa vynímalo niekde ako rekvizita
.
Začína ďalšia tiesňava - Kostelecká
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Záber na pamiatku nad veľkým mraveniskom
-
Zaujímavo prerastené dva stromy
.
.
Porada nad mapou pri odbočke do Plevníka-Drienového,
kde som len niekoľko dní predtým bol na filatelistickej akcii -
na uvedení známky Dominika Tatarku k jeho nedožitej storočnici.
Začínalo poprchávať, tak sme sa rohodovali, či pokračovať ďalej do Súľova,
alebo sa pustiť do Plevníka-Drienového ku vlaku.
Nakoniec sme išli ďalej
.
.
.
Budova bývalej malotriedky vo Vrchteplej slúži
ako pamätná izba SNP, miestna knižnica i náhrada kostola
.
Motokrosová dráha za dedinou Vrchteplá
.
.
.
.
V pozadí Strážovské vrchy
.
.
Rozbahnená cesta horou
.
.
.
Výčnelky Súľovských skál
.
Chátrajúce bývalé rekreačné zariadenie
.
To je už na križovatke pri zastávke autobusu,
tu sme popozerali z cesty niektoré bralá
a vybrali sme sa po ceste do dediny Súľov.
Za chatou sme odbočili na lesný chodník, po ktorom sme
do obce prišli zhora popri bývalej fare a kostolu
.
.
.
Chata, učupená pod skalou, je v rekonštrukcii,
na druhej strane cesty je väčšia chata Súľov
.
.
To sú pohľady na okolie z centra obce
.
Bývalý kaštieľ chátra
.
Tradičné čakanie pri pive na autobus za už pekného slnečného počasia
Koniec dobrý - všetko dobré
.
Ak má niekto záujem pridať sa k nám, radi ho medzi sebou privítame.
Vychádzky robíme v strede týždňa, aby koniec týždňa mohol patriť
rodine alebo iným povinnostiam alebo záľubám
.
.
