Turícka Magura

Turícka Magura je jedným z menších vrchov Chočského pohoria. Vypína sa nad dedinkou Turík, na internetovej turistickej mape (www.turistickamapa.sk nesprávne pomenovaná ako Turnianska Magura) má zaznačenú výšku 1085 m. Pretože na okolí je tých od nej vyšších a zaujímavejších kopcov habadej, o Turícku Maguru turisti ani nezakopnú. A pritom keby bola kdesi na dolniakoch, tak je ospevovaná ako neďaleko nej čnejúci Veľký Choč. V strede týždňa som mal voľné popoludnie bez procedúr, do večere ďaleko, tak čo robiť? Sadnúť si na pivo alebo kávičku a obzerať pekné pacientky, čumieť do televízora, zdriemnuť si, alebo len tak sa vybrať niekde von s turistickými palicami? Rozhodol som sa pre to posledné, veď taká prechádzka je osožná nielen duši, ale aj alebo najmä postihnutej nohe. Tak teda hor sa kdesi hore, kde ma oči zavedú a nohy donesú. Oči sa vybrali len tak, nad kúpele, nohy ich niesli a tak po lesnej zvážnici, dosť strmej, ale nie veľmi náročnej, som vyšiel sám neviem ako na Turícku Maguru s krásnym výhľadom na Malý a Veľký Choč. Dalo by sa pokračovať aj ďalej na Choč, ale v novembri sú predsa len už tie dni dosť krátke, zmráka sa skoro a okrem toho by bolo potrebné zostúpiť do hlboke

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (32)

*

Východiskom vychádzky boli teda kúpele Lúčky. Nad nimi sa čnie krásny Smrekov (tam som bol v poslednú nedeľu pobytu v kúpeľoch, ďalšia vyše tisícovka). Najprv po strmej lesnej ceste a potom len tak naverímboha pomedzi stromy ďalej hore, však na nejaký kopec sa už len dostanem. Žiadne turistické značenie, žiadna orientácia, len tak podvedomie, že tadeto to musí byť. A skutočne aj bolo. Cestou som natrafil aj na pár čistiniek, niektoré len tak bez výhľadu, obklopené vysokými smrekmi. Turisti to poznajú: trmácajú sa, trmácajú hore, vyjdú na čistinku a vidia tak akurát nebo nad hlavou a okolité stromy.

Takže v rámci prípravy na čosi vyššie ďalšia takmer tisícovka, v priebehu týždňa už druhá. Len taká popoludňajšia zdravotná vychádzka, ale na vrchole sa tričko dalo žmýkať a pri zostupe zas nepríjemne chladilo chrbát.

Takto to v to popoludnie vyzeralo pri pohľade z balkóna izby na Smrekov nad kúpeľmi
Hore pod vrcholom Smrekova sú aj jaskyne

Vždy v pohotovosti pripravená výstroj a výzbroj
Mohol som sa teda vybrať bez obáv

Cestou nad liečebným domom Choč

Pohľad na opačnú stranu Liptova - Nízke Tatry spovyše kúpeľov
(kliknutím na obrázok sa zobrazí zväčšený záber)

Na lúčke pred vstupom do hory

Na okraji hory

Byť tak doma,
tak z takéhoto hlúčika masliakov by som si riadne večer pochutil.
Takto som im musel dať pokoj, akurát som ich zvečnil na fotke

Pri stúpaní do kopca pod nohami šuchoce opadané suché lístie bukov

Osamotená mohutná sosna na čistinke

Pomedzi koruny stromov ešte svieti slnko,
ale pomaly už zachodí, v hore sa skôr stmieva ako na otvorenom priestore, ja stále stúpam hore a neviem, koľko toho ešte mám pred sebou na vrchol

Konečne sa naskytuje krásny pohľad na Malý a Veľký Choč, kvôli ktorému som sa sem teperil
Ani to veľmi nevyzerá, že ten Choč je až o toľko vyšší a zdolať ho, zdá sa, by takto ani nemal byť veľký problém. Ale keď sa človek pokúsi naň sa vyškriabať...

Pohľad na časť Chočských vrchov na opačnej strane pri zostupe

Skalné útesy Pliešky nad Lúčanskou dolinou nad kúpeľmi

V pozadí zapadajúcim slnkom ožiarené vrcholy Nízkych Tatier
s prízemnou podvečernou hmlou v údoliach

Takto som naberal kondíciu, ktorú som od začiatku leta bez pohybu stratil, aby som si mohol trúfnuť aj na nejaké väčšie výšky, kým som ešte bol v kúpeľoch. Ale tie väčšie výšky som musel robiť postupne.