Tak som sa obrátil späť a vracal som sa po asfaltke dole kopcom smerom na Turovú. Trochu nižšie som odbočil mapravo (keď som šiel hore, mal som v tých miestach odbočiť naľavo) na lúku, po jej pravom hornom okraji prešiel pár desiatok metrov a pustil sa napravo do hory. Hora ako hora, stará, divoká, listnatá, hlavne buky a hraby. A onedlho som sa ocitol nad hlbokou úžľabinou, na dne ktorej tiekol malý, ale strmý potôčik. Na jar, keď sa na okolitých kopcoch topí sneh, môže mať vody dosť a môže byť veľmi divoký, ale teraz, uprostred tropického leta, jej tam bolo trochu málo. Spustil som sa na dno úžľabiny a popri potôčiku som sa pustil dole s ním. Dalo by sa ísť popri potoku po prúde aj z dedinky Tŕnie alebo podľa infomácií miestneho Turovca vraj aj z dediny Turová proti prúdu, ale to som neskúšal. Les pôsobí na človeka, akoby tam ani ľudská noha nevkročila.
*
Na pokraji dolného lesa som naďabil na takýto betónový odliatok nemeckej helmy
*
Nasledujú tajomné zákutia potoka v rokline.
Tmavý hustý les s vysokými stromami, kde len sem-tam prebleskujú lúče slnka,
celkom ako z hrôzostrašnej rozprávky
*
Potôčik veselo žblnkoce, skáče zo skaly na skalu,
padá do malých jazierok pod nízkymi vodopádikmi
*
*
*
*
Prediera sa pomedzi strmé zeleným machom zarastené bralá po jeho oboch stranách
*
*
Na dne rokliny popadané mohutné stromy,
ponechané svojmu osudu tu práchnivejú
*
*
*
A to už je hlavný vodopád, padajúci kaskádovite z výšky 15 metrov.
Na jar pri topiacom sa snehu je omnoho mohutnejší,
ale musím sa prísť naň pozrieť niekedy v zime,
keď tu visia zamrznuté cencúle.
Vtedy to môže byť nádherný pohľad
*
Hoci by si človek myslel, že tu nenatrafí na stopy civilizácie,
predsa pár metrov pod vodopádom, ďaleko od ľudskej civilizácie,
je niekoľko starých ojazdených automobilových pneumatík.
Ako sa tie sem dostali? Žeby ten malý potôčik bol na jar taký výdatný,
že aj tie pneumatiky kdesi zo smetiska sem strhli jeho prudké vody?
*
*
*
*
*
Ďalej dole roklinou po prúde
*
*
*
Divočina rokliny. Nie všade sa dá ísť po jej dne,
niekde treba vystúpiť aj hore do lesa a prejsť okolo málo schodných alebo neschodných miest.
Ale aj vystúpiť späť hore dá zabrať.
Našťastie, mal som turistické palice, takže predsa to bolo len ľahšie
*
V dedine som sa poumýval a osviežil pri tomto prameni,
vyvierajúcom spod strmej stráne.
Fajn osvieženie v tej horúčave, voda lepšia ako z vodovodu,
dokonca viac osvieži, ako krígeľ čapovaného
*
*
Pretože do odchodu najbližšieho autobusu som mal vyše hodiny,
vyšiel som si aj na známy Turovský sopúch.
Ten je uvedený aj na turistickej mape.
Tak toto je ten Turovský sopúch nad dedinou Turová,
fotografovaný z dediny.
Podobných sopúchov, sopečných vyvrenín, je v tejto oblasti viac.
*
Prešiel som sa, videl som... a plánujem vrátiť sa sem niekedy v zime,
pokochať sa pohľadom na zamrnutý vodopád.
*
Koľko podobných neznámych zákutí je na tom našom Slovensku.
Máme ich tu za humnami, ale sú verejnosti neznáme,
len v najbližšom okolí ľudia o nich vedia.
