Pre tých novších blogerov - Peter bol podľa môjho názoru najlepším adminom, akého som na blogu zažil. Vtedy sa nikdy nestalo, aby aj celý deň zostali dotazy, návrhy... blogerov na blogerskej diskusii bez reakcie admina. Vždy ochotný, ústretový...
Rozmýšľali sme teda nad tou Dubnickou 30-kou. Petrovi však pišla do cesty prekážka, tak sa jej nemohol zúčastniť, ale napriek tomu sme sa prvý raz osobne stretli. Čakal v Dubnici na stanici, kde som sa stretol aj s dvomi nadsedemdesiatnikmi z Piešťan. Petra som tam nečakal, ale bol tam. Zbadal ma, zvítali sme sa ako starí kamaráti, autom nás zaviezol na štart. Ale vynasnažím sa stretnúť sa s ním znova, podebatovať, pospomínať na niekdajšok, na starých známych blogerov... A verím, že tých spoločných podujatí bude aj viac.
Ale už k tej Tridsiatke, tento rok už 43. ročník. Mala tri pešie trasy (10, 20 a 30 km), tri cyklistické a jednu MTB. Počasie - nestále: striedali sa chvíľu slabé mrholenie, trochu bez mrholenia, chvíľu silnejšie mrholenie, blato, šmykľavo, hmly, bez poriadnych výhľadov do okolia... Vybrali sme si strednú trasu - 20 km. Ale môžem povedať, že hoci bola kratšia, dala omnoho viac zabrať, ako Jilemnického 25-ka, ktorá sa uskutočnila za krásneho počasia. Spočiatku sme dávali pozor, kam stúpime, vyhýbali sme sa mlákam, potom nám to už bolo všetko jedno, človek sa stal akýmsi otupenejším. Dvakrát sme sa museli aj vracať, našťastie, v oboch prípadoch sme rýchlo prišli na to, že ideme zle.
Takto to vyzeralo cestou dolu Považím:
Považský hrad nad Považským Podhradím
na druhej strane Váhu - pohľad z vlaku
.
Traja moji kamaráti:
v strede ex-admin Peter Mikšík, po bokoch nadsemdesiatnici z Piešťan
.
Výstup na dubnickú kalváriu
.
Kostolík na kalvárii
.
Spätný pohľad na Dubnicu
.
.
Ešte furt Dubnica za nami
.
.
Prvý pohľad aj na strany:
pre drobné mrholenie a hmly nevidno nič
.
.
Blata a kaluží požehnane
.
Aj minule s Dubničanmi sme išli okolo takéhoto bývalého plota,
ohraničujúceho areál fabriky.
Len tak mimochdom:
V Dubnici sa zrodila vynikajúca zbraň Zuzana,
vie niekto, aký osud ju stihol v podmienkach NATO?
Alebo NATO-vské zbrojovky ju medzi seba nepustili?
.
Hmla všade naokolo
.
Turistky s malým strážcom
.
.
Načas prestalo popŕchať,
takže sa ukázali aké-také výhľady na Strážovské vrchy
.
Dobiehame skupinu turistov
.
.
Spoločná snímka na pamiatku
.
Nádherné tri kusy smrčka len tak hneď pri lesnej ceste -
radosť hubára
.
.
Aj tu sme natrafili na divoké horské potôčiky,
na ten pvý len so šťastím, keď sme sa nakrátko
vybrali nesprávnym smerom
.
Akoby tam mal zrkadlá ako náplecníky
.
.
.
Zahmlené výhľady
.
Tu nás dobieha turista z Dolnej Maríkovej
.
Takýmito červenými krepovými papiermi-stuhami
bola vyznačená trasa.
Stuhy boli červenými "za mladi", dážď ich časom červene zbavil
.
.
Tip pre tých, čo chodia do prírody so psom:
pes ako výborný nosič proviantu
.
.
Najhoršie sa orientovalo na väčších čistinkách,
kde nebolo vidieť pre hmlu značenie trasy
.
Za pekného počasia radosť tu posedieť, oddýchnuť si,
ale teraz tu pod stromami zmokneš, aj keď už prestalo pršať
.
Čistinka. vysoké stromy, lavičky, ohnisko...
.
Jeden z dvoch stromov, ktoré stáli za zmienku
.
.
Skalná brána
.
.
Kontrolné stanovište pri ohníku
.
Nad zrázom
.
.
Za pekného počasia to môžu by krásne výhľady
.
Pútnik do španielskeko pútnického miesta Santiago de Compostela
(či do slovenského Šaštína alebo na horu Zvir do Litmanovej
alebo na Mariánsku horu do Levoče alebo na horu Živčáková v Turzovke
aebo na Staré Hory pod Donovalmi
alebo...?)
V každom príade tých 20km prešiel v takomto vystrojení naboso,
dokonca do humna priniesol karátovi nepremokavý povlak na batoh,
ktorý cetou stratil
.
.
Druhý kmeň na trase, hodný povšimnutia
a fotka na spomienku
.
Fešná salamandra škvrnitá,
akých sa nám do cesty priplietlo niekoľko
.
Furt hmla a malé mrholenie
.
Cesta dole po blate šmykľavá,
ale po cekej trase nik z nás sa neocitol ani raz na zadku:-)
.
V záhradkárskej osade nad mestom
.
Pohľa na mesto Dubnica
.
.
Spiatočný pohľad na Strážovské vrchy
.
.
V amfieátri prebiehal kultúrny program
.
.
.
Tradičné zakotvenie pri pive, veď človek po takej ceste
v takom počasí aj riadne vysmädne.
Tentoraz to bolo Humno pri amfiteátri
.
No a takto sme vyzerali na konci pochodu
.
Ani starcom vždy slniečko nesvieti, ale pivo im chutí vždy,
veď pohyb a pivo - jedna ruka!
.
