Krásna Bocianska dolina, tiahnúca sa od Kráľovej Lehoty po horské sedlo Čertovica, oddeľuje dve časti Nízkych Tatier: Ďumbiersku a Kráľovohoľskú. V doline sa kedysi ťažilo zlato, striebro, meď, železo a antimón, takže tri obce doliny majú bohatú banícku históriu. A do tejto doliny som sa vybral teraz v zime.
Červeými bodmi je vyznačená trasa, kade som chodil:
Hoci smerom do Bacúšskeho sedla zo stredu dediny vedie modro značená turistická trasa, vydal som sa po neznačenej cestičke pomedzi chaty, potom som sa napojil na modrú značku a vracal som sa po nej do dediny. Keď ma modrá šipka chcela nasmerovať dole prudkým klesaním horou vysokým snehom, poďakoval som sa jej a pokračoval sm ďalej zas mimo turistickej trasy. A do dediny som šťastne dorazil z iného konca, tiež pomedzi chaty, popri potôčku Čertovica. Krížom-krážom som pochodil dedinu a vybral sa do Nižnej Boce. Presnoril aj tú a pobral som sa domov.
.
Pri odbočke z hlavnej cesty Považie-Pohronie cez Čertovicu
Vás povyše obce Vyšná Boca víta tento plne naložený banský huntík
.
Dedina učupená pod Končistým
.
.
.
Pôvodné porozhadzovanie dreveníc po chotári:
viac či menej upravované na turistické účely podľa predstáv majiteľov
.
Kultúrna pamiatka - päťpriestorový banícky dom z r. 1766
s pitvorom uprostred domu. Exponát Liptovského múzea.
Kto sa vydá do Bacúšskeho sedla z centra obce po modrej značke,
ten ho minie, preto turistom odporúčam nevydať sa po modrej.
Ďalším dôvodom je, že po značke je horou hneď za dedinou prudké stúpanie
a potom mierne klesanie a zas stúpanie do sedla,
po trase, po ktorej som sa vydal ja, je do styku so značkou
stále mierne stúpanie
.
Roztrúsené chalupy, slúžiace na rekreačné účely
.
.
.
Potôčik pretekajúci dolinou
.
.
Tu som sa obrátil a pustil som sa do stúpania popod horu.
Do Bacúšskeho sedla na rozhraní Liptova a Horehronia
je to už len na skok
.
.
Pomedzi tie chalupy tam dole som išiel z dediny
.
Natrafil som aj na túto smerovku, ktorá ukazovala dole do strmej hory.
Keď som to zhodnotil - veľmi prudké klesanie vysokým snehom
pomedzi stromy by znamenalo, že asi väčšinou by som šiel po zadku,
tak som pokračoval radšej priamo, hoci to bola riadna okľuka
.
Takéto holé stráne nie sú v Nízkych Tatrách ničím zvláštnym
.
Dole pod kopcom je Vyšná Boca
.
.
Za pekného počasia krásne výhľady doďaleka
-
.
To už je klesanie do dediny popri potôčku Čertovica
.
Snehu teda riadne nadelené,
ale cesty ku všetkým chalupám prejazdné aj autom
.
.
.
Originálny drevený odkvapový žľab zavesený na štýlových úchytkách.
Ostatný raz som podobné žľaby videl na evanjelickom artikulárnom kostole
v Leštinách na Orave, zapísanom do zoznamu
svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
.
.
Národná kultúrna pamiatka - tolerančný evanjelický kostol z r. 1785,
ktorý teraz prechádza reštavrátorskými prácami.
Všimnite si vrchol veže: nad krížom šesťcípa hviezda so slniečkom uprostred,
pod krížom banícky znak - dva skrížené mlatky
.
Ďalšia muzeálna pamiatka - Banícke múzeum,
pobočka Liptovského múzea v Ružomberku
.
.
.
Pri kostole sú dva exponáty starej banskej techniky.
Pretože teraz boli celé v snehu, sú tu aj z ostatnej letnej návštevy obce
.
.
Pohľad dole na dolný koniec smerom k Nižnej Boci.
Po tej ceste som sa vybral z dediny do dediny
.
.
Minerálny železitý prameň na druhej strane potoka Boca
.
.
Vstup do starej štôlne je uzavretý a v zime takto "vyzdobený"
.
Pohľad hore na chatu pod Čertovicou,
popod ktorú vedie hradská z Považia na Pohronie
.
Aj do týchto chladných končín, zavalených snehom, už pomaly prichádza jar
.
Potok Boca, popri ktorom som šiel do Nižnej Boce
.
.
Prvé chalupy Nižnej Boce, tiež zavalenej snehom
.
Evanjelický kostol v Nižnej Boci,
o čosi novší ako kostol vo Vyšnej Boci
-
V Liptove je dosť dvojdomov, drevených i murovaných,
kde susedia sú obrátení chrbtom k sebe a majú spoločný stred domu
.
Tento malý potôčik podmyl drevenú verandu domu
ktorej hrozí, že sa prepadne
.
Prameň vody z bývalej Dedičnej štôlne,
v ktorej sa kedysi ťažilo zlato a striebro.
Podľa slov starého včelára, ktorý sa v záhradke obšmietal
okolo svojho včelína, štôlňa je dávno zasypaná
.
Rozpracovaná obnova starej drevenice
.
Tento starý banícky dvojdom pochádza údajne z r. 1703,
má teda úctyhodných vyše 300 rokov.
Plechová strecha samozrejme nie je pôvodná, tá bola šindľová,
ale v minulosti bolo v Liptove zvykom takto pokrývať domy
.
.
.
Podchod popod hlavnú cestu na druhú stranu.
Letopočet hore (1933) svedčí o dobách budovania tejto cesty,
až dovtedy tu viedla len stará furmanská cesta
.
Pohľad na časť Nižnej Boce z hlavnej cesty
.
Kompletná obnova drevenice s výmenou
niektorých spráchnivených brvien
.
Kde dnes môžno vidieť ešte takúto lesu z lieskových prútov?
.
Len tie krásne okolité kopce plačú a žalujú sa
.
.
.
.
Zopár letných záberov z krásnej Bocianskej doliny
.
.
.
Vždy, keď mám v Hrádku trochu voľného času,
využijem ho tak, že prejdem podchodom popod štreku na druhú stranu
a tam pred Domom kultúry obdvujem tieto tri diela
významných ľudových umelcov-rezbárov:
ňaňa Siváňa z Hornej Oravy, Ondríka z Hornej Oravy
a Dala-Novotného z Liptova.
.
.
