V týždni mám obyčajne voľné len soboty a nedele, v iné dni mám na starosti vnučkinho Gora. Tak sa snažím tieto dni využiť naplno. V sobotu som bol len tak na skok v Tatrách na národnej kultúrnej pamiatke - rozhľadni Monte Móry nad Novým Štrbským plesom, ktorú navštevujem takmer pri každej návšteve Tatier a prejsť sa okolo Štrbského plesa. Z rozhľadne je krásny výhľad dole do kotliny, na celé východné i západné Nízke Tatry, dokonca vidno aj čosi z Veľkej Fatry,, na Chočské vrchy, Západné Tatry i časť Vysokých Tatier.







*
V nedeľu som sa vybral z moravskej strany s turistami z KST LOT Trenčín na Veľkú Javorinu, najvyšší kopec Bielych Karpát.
Z Martina do Vrútok autobusom MHD, z Vrútok do Žiliny osobákom, zo Žiliny do Nového Mesta rýchlikom. Trenčania mali nastúpiť do toho istého rýchlika. Vystúpim v Novom Meste, obzerám sa po nástupišti a som tam ako turista sám. Už som začal aj pomýšľať na návrat, sám predsa nepôjdem, a ľutovať, že som sa nevybral s Ružomberčanmi na Babky, hoci na tie nemám dobré spomienky. Keď som tam bol vlani v prostred leta, v júni s Liptovskohrádočanmi, boli sme aj vyše Babiek, ale zachytil nás aj dvakrát dážď s krupobitím.
Vyjdem pred stanicu, kde sú autobusové nástupištia, a tam na jednom aj malá štvorčlenná skupinka turistov. Zdalo sa mi to síce málo, štyria turisti na takú túru, ale pobral som sa k nim. Vysvitlo, že sú to oni. V Trenčíne na stanici sa zišli skôr, tak išli osobným vlakom, ktorý bol istý. Rýchlik mohol meškať, ako sa mi to tu už stalo, že 5-minútové meškanie rýchlika a autobus na Myjavu bol už fuč, takže moja účasť na akcii myjavských turistov (mimochodom, tiež po moravskej strane hranice) padla. Teraz by som aj ten myjavský bol zastihol. Takže ďalej už v pätici
Z Nového Mesta ďalej autobusom do Moravského Lieskového, časť Šance, to je už na hranici z našej strany. Peši cez hranicu a hneď v Květnej odbočka hore do hory. Snehu dosť, ja som myslel, že tu bude ľad a nie sneh. A koľko ho ešte bolo v hore! Sem-tam záveje, chodníky neprechodené. Hore horou zapadajúc do hlbokého snehu. Pod vrcholom Jelenec sme sa rozdelili na dve skupinky: traja mladší, zdatnejší, sa vybrali na bývalú vojenskú rozhľadňu Jelenec a odtiaľ po hrebeni, dvaja starší sme išli okolo popod Jelenec. Na hrebeni nás mladší dohonili a na Veľkú Javorinu sme prišli spolu. Po troche pobudnutí na Veľkej Javorine a približne trištvrte hodinky pri teplom čaji (ja pri pive) na Holubyho chate sme sa spustili dole do Starej Turej. Keď som bol ostatný raz v týchto miestach s dvomi nadsedemdesiatnikmi, šli sme trasu zo Starej Turej na Veľkú Javorinu a spustili sme sa cez Cetunu do Lubiny.
Tentoraz to bolo 18,5 km zasneženým terénom s ďalším vyše hodinovým posedením pri pive v Starej Turej (tentoraz slečna pila iné ako ostatní - kofolu).







































































Musím sa priznať, že ku koncu som sa už len trmácal z nohy na nohu, ale ani tak som nešiel priamo na stanicu, ale poprechádzal som sa trochu ešte po meste Stará Turá, lebo hoci z mesta som na nejaké tie túry už išiel, na samotné mesto nikdy nebolo času. A teraz do odchodu vlaku ďaleko, tak som to využil na krátku prechádzku.








Ďalšia pekná turistická akcia skončila. Taký ustatý som sa domov už dávno nevracal, ale zas som sa stretol s ďalšími sympatickými turistami. Bola to moja prvá akcia s niektorým trenčianskym klubom a vydarená. Počasím i prostredím.
.