Veľká Rača, najvyšší kysucký vrch (1236), je na slovensko-poľskej hranici. Vybral som sa tam, ale spočiatku som bol na pochybách, či dom si nezmýlil dátum.
Keďže miestne pomery v Oščadnici nepoznám, rozhodol som sa pre kombinovaný spôsob dopravy: do Žiliny vlakom, ďalej autobusom do Kysuckého Nového Mesta a odtiaľ ďalším autobusom do Oščadnice. Autobusová zastávka mala názov "Oščadnica, spoločenský dom". Oščadnica je typická severoslovenská obec - jedna veľmi dlhá ulica popri rieke a ceste s pár roztrúsenými osadami. Predpokladal som teda, že tak, ako sú napr. kostol, obecný úrad alebo turisticko-informačné stredisko v centre obce, tak aj spoločenský dom bude niekde v tých miestach. Ale nie, spoločenský dom je úplne na dolnom konci obce, hneď na druhej strane rieky Kysuce je železničná stanica. V Žiline nastupujem do autobusu ako jediný turista, pri prestupe v Kysuckom Novom Meste takisto. Bolo mi to podozrivé, veď som si bol istý, že z oboch miest sa akcie zúčastnia mnohí turisti, s ktorými sa poznám. Nikde však žiaden turista, žiaden turistický ruch. A tá akcia je známa široko-ďaleko, veď výstup sa koná v tomto čase každoročne. Už som aj rozmýšľal, že sa vrátim, ale nakoniec som sa predsa len vybral hore dedinou. A veru, tam hore na hrebeni som sa s viacerými známymi turistami zo Žiliny i Kysuckého Nového Mesta aj stretol. Tí, čo poznajú miestne pomery, išli vlakom, ktorý má príchod približne o pol hodiny skôr, preto som autobusmi išiel sám.
Keď som sa jednej babky po vystúpení z autobusu spýtal na spoločenský dom, poslala ma hore do dediny. Ani cestou hore dedinou som však nevidel žiadne znaky turistickej akcie. A tak som začal stopovať. A mal som šťastie, zastal mi hneď prvé auto, otec so synom. Vraj idú tiež hore na Veľkú Raču. Zviezol som sa s nimi až kdesi pod sedačkovú lanovku v stredisku Dedovka. Lanovka bola zadarmo hore i dole a začínala premávať o dobrú polhodinu, oni si na ňu počkali. Ja som sa ako turista vybral hore ku chate peši, bolo to ešte viac zadarmo, veď to bolo pre moje zdravie. A bol som tam hore ešte skôr ako tí, čo sa ta vyviezli lanovkou.
Akcia ma stála takmer 50 tisíc dvojkrokov a na druhý deň som sa s banskobystrickými turistami z KST Elán prešiel z Horných Pršian do Kremnice.
.
