Traja nadsedemdesiatnici sme sa teda vybrali trochu sa prevetrať a pokochať sa tými pohľadmi na našu i susednú stranu hranice. Pekné počasie lákalo. Hej, pekné počasie, ale len kým sme nevystúpili na vrchol. Cesta z Novej Bošáce vedie horou, len sem-tam sa sa trocha otvorí výhľad do okolia. Nenáročný krátky výstup, ale postupne sa viditeľnoť zhoršovala a keď sme vystúpili na vrchol, z rozhľadne sme videli akurát tak bezprostredne pod ňu, ale z výhľadov do diaľky nebolo nič. A pretože som tam hore videl panoramatické snímky aj s dosť vzdialeným Uherským Hradišťom, ale aj s ešte vzdialenejšou Malou Fatrou, vybral som sa ta za pekného počasia ešte aj druhý raz, aby som sa o tom presvedčil.
Zo zastávky autobusu v Novej Bočáci je to hore len na skok
. Tak teda prvý ýstup nadsedemdesiatnikov
Novobošácky katolícky kostol, neďaleko ktorého sa odbočuje z cesty
a popri ktorom sa vchádza do hory
.
Stúpanie miestami dosť prudké
.
Dole ešte pomerne pekné počasie
.
"Za volantom alkohol nepijem, aby sa mi pri náraze nerozlial" -
hlása "ŠPZ-EČV" tohoto čuda
.
Cesta sem-tam vedie aj asfaltkou pre pešiakov dobrej kvality,
pre autá trochu horšej
.
.
Paamätník SNP povyše dediny, obnovený Ruskou federáciou
.
Trochu vyššie sa tá viditeľnosť začala zhoršovať
.
.
Stádo kráv na paši a medzi nimi aj voľne sa pasúci plemenný býk,
aspoň podľa vyvesenej tabuľky.
"Neznalosť češtiny neospravedlňuje" :-)
.
.
Cestou sme natrafili len na takéto huby
.
Rozhľadňa na vrchole Veľkého Lopeníka
.
.
Hraničný kameň pod rozhľadňou
.
Križovatka turistických trás
.
.
.
Pamätník vojakom Červenej armády, padlým pri oslobodzovaní
.
.
.
.
.
A to sú pohľady z rozhľadne do diaľky, veľa nám toho neukázali
.
.
Ale pohľad z rozhľadne dole na lavice bol jasný
.
Na vrcole pod rozhľadňou Pohľad na vrchol kdesi zdiaľky mohol byť krásny -
kopec celý v hmle, akurát vrchol s rozhľadňou sa týči ako ostrov
.
.
.
Pri zostupe hmla znova ustupovala
.
Aj slniečko sa znova ukázalo,
ale to sme už boli tesne nad Novou Bošácou
.
Prvé posedenie pri pive za čakania na autobus v Novej Bošáci
.
Druhé posedenie pri pve bolo tam vo dvore pri čakaní na vlak
* No a druhý výstup na Veľký Lopeník
Takto to nevábne vyzeralo od Strečna po Púchov
.
.
.
Novobošácky katolícky kostol a voľne umiestené pekné drevorytiny
Betlehema a Večere pánovej v besiedke pred ním
.
Cestou hore som už natrafil aj na slovenský oznam o plemennom býkovi
.
.
.
.
Pekné výhľady z voľných priestorov za výstupu
.
Pohľad na Jelenec a Veľkú Javorinu - oba vrcholy takisto na hraniciach
.
.
Pohľad dole na Bošácku ddolinu
.
.
Osada Grúň
.
.
Korene stromu ako veľké klbko vreteníc
.
Krásne kopanice, domčeky roztratené, roztrúsené,
sused od suseda trochu ďaleko, najmä v zime
.
.
Cestou som stretol len týchto troch Moravákov,
ochotne súhlasiacich s fotografovaním a uverejnením na blogu
.
Počas rozhovoru s Moravákmi sa pri nás zastavil
mladý cyklista z Bošáce, s ktorým sme sa potom
dlho rozprávali hore na rozhľadni.
Spytoval som sa ho na neďalekú NPP Haluzická tiesňava
a pozostatky starého kostola nad ňou,
ukázal mi aj zopár ich záberov, ktoré mal v aparáte
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
To sú už pekné výhľady z rozhľadne na všetky svetové strany
.
Kopanice
.
.
.
Bošácka dolina
.
Krásne je na kopaniciach, ale život je tam tvrdý.
Autobusy tam nechodia, ale deti do školy áno.
V lete či v zime šliapu ráno cestu z kopaníc do dediny
a popoludní z dediny na kopanice.
Za horúčavy, za dažďa, sneženia, či fujavice, v zime za tmy,
denne pekných pár kilometrov hore-dole
.
Nakoniec som takmer hodinu čakal na autobus,
ako inak, krátil som si to pri pive,
veď v Novej Bošáci nieto veľmi čo obdivovať
.
Krásne je to naše Slovenko, všade, kam sa človek vyberie, stretá sa s krásou. S krásnou príodou i krásnymi ľuďmi
A nakoniec jedna príhoda ešte z prvého výletu:
Hodinu a pol som mal čakať na vlak v Novom Meste, a to sme už boli aj po pive, tak som sa vybral s kamarátmi odprevadiť ich do Piešťan. Im išiel vlak skôr a v Piešťanoh som chcel počkať na môj. Spiatočný lístok som mal kúpený do Piešťan. Keď som sa v Piešťanoch s nimi rozlúčil, zistil som, že moje turistické palice ostali vo vlaku. Šiel som to oznámiť a poprosiť pokladníčku, tá kdesi volala a dala mi telefónne číslo, na ktorom si to môžem vybaviť. Ja však ako prakticky hluchý netelefonujem. Povedal som jej to, počula to susedná pokladníťka, ktorej už pomaly končila služba, tá vyšla von, pospytovala sa ma, potelonovala kamsi. O chvíľu mi napísala na lístok, že sprievodca ich našiel a najbližším osobákom mi ich z Leopoldova dovezie vlakvedúci. Medzitým mi síce rýchlik odišiel, nemeškal, ako má vo zvyku, ale palíc som sa dočkal.
Ďakujem týmto osobnej pokladníčke z Piešťan s číslom 19865 za jej veľkú ochotu, aj neznámemu sprievodcovi osobného vlaku, ktorý palice vyhľadal a vlakvedúcemu, ktorý mi ich doniesol.
-
