Vybral som sa, že pôjdem do horného Malohontu so zvolenskými turistami. Čakám na Vrútkach na stanici, aj dve krížovky som stačil vylúštiť, aj zopár rečí prehodiť s dvomi známymi turistami Jozefom a Milanom z Ponitria, ktorí sa vybrali do Tatier.
Čakám, ako obyčajne, že vlak príde na prvé nástupište. Hej, ale obyčajne z Vrútok smerom na Zvolen chodím o 5:13, tentoraz to bolo až o 7:13. Ten prvý prichádza na prvé, ale ten druhý na druhé nástupište a ja som čakal, ako som zvyknutý - na prvé. Svetelné tabule vo Vrútkach nieto a hoci rozhlasom to hlásili, ja síce rozhlas počujem, ale mu ako takmer hluchý s "elektrickým uchom" nerozumiem, Reagoval som až vtedy, keď sa vlak pohýnal ta het (som prekvapený, že slovo "het" je aj v slovníku slovenského jazyka) a tak som Malohont musel oželieť. Tak som to chcel, veď Jasenina je na kraji chotára mojej rodnej obce. Nuž čo, ešte nie koniec všetkému.
Čo teraz? Ukazovalo sa krásne jesenné počasie, takže vrátiť sa len tak domov vôbec neprichádzalo do úvahy. Tak rýchlo náhradné riešenie. Na Bralovej skale nad Rematou bolo stretnutie turistov-seniorov, organizované KST Diviaky, teda veľmi ani nebolo nad čím rozmýšľať. Bol to okrúhly ročník - štyridsiaty - tohoto každoročného celoslovenského podujatia, ktoré organizuje najaktívnejší turčiansky KST - Prvý KST Diviaky.
Krásne počasie, veľká účasť turistov z celej republiky. Na stanici známe tváre, dal som sa do reči s turistom z Košíc, s ktorým sme boli nie tak dávno spolu z Liptovskej Teplej na Pravnáči, kde sme sa vtedy zoznámili. Výstup seniorov na Bralovú skalu nejde po značených turistických chodníkoch (zo stanice Sklené cez obec po modrej, za obcou sa napája na červenú celoslovenskú turistickú magistrálu Cesta hrdinov SNP). Hneď na stanici sa prejde cez štreku na druhú stranu a ide sa skratkou rovno hore. Počas výstupu a z vrcholu sú pekné výhľady na viacero okolitých pohorí: Žiar, Malú Fatru, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy a Vtáčnik, ako aj na Handlovskú a Turčiansku kotlinu.
Z Bralovej skaly som sa vybral po Ceste SNP do Handlovej. Cestou som dostihol ešte staršieho turistu odo mňa, s ktorým sme potom pokračovali spolu až do Handlovej. Spočiatku mi veľmi nedôveroval, ale keď som mu spomenul, že nedávno som šiel aj s 90-ročnou turistkou z KST TTS Trenčín a že som ju spomenul aj v článku na internete, nedôvera hneď odišla. Nemohol som si spomenúť na meno tej turistky, tak mi ho on "pošepol". Vysvitlo, že hoci býva v Bratislave, je členom toho istého KST ako aj 90-ročná turistka pani Marta Trebatická a s nimi chodí na turistické akcie. Vysvitlo, že ani jemu do tej deväťdesiatky už toho veľa nechýba (ročník 1928). Teraz do záznamníka TTO (tématický turistický odznak) Cestou hrdinov SNP mu pribudli ďalšie dva záznamy: Bralová skala a sedlo pod Vysokou. Ďalší turista s pekným vysokým vekom, plný mladíckeho elánu a výbornej telesnej kondície, ktorú by mu mohol závidieť nejeden podstatne mladší.
Keď sme potom išli spolu, na jednom mieste sme sa museli aj vrátiť, lebo sme stratili zelenú značku. Potom sme natrafili na troch hubárov so slabým úlovkom a s tými sme sa zas dostali do Handlovej skratkou cestou-necestou po neznačenom chodníku.
.
