Začiakom týždňa som sa bol tiež pozrieš v Poľsku, ale len tak na skok, lebo som mal pravidelné pondelkové podvečerné posedenie pri pive. A to som nechcel vynechať. Cesta ta: vlak Poprad, autobus Hniezdne a ďalší autobus Spišská Stará Ves. Peši z centra Sp. St. Vsi na násyp dolnej vodnej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Sromowce Wyžne a späť do Sp. St. Vsi. Odtiaľ autobusom do Starej Ľubovne, ďalším do Popradu a odtiaľ vlakom domov. A aj podvečerné pivo som pritom ešte stihol.

Pekné Haligovské skaly v Pieninskom národnom parku,
ktorý sa rozkladá na slovenskej i poľskej strane
.

Tri koruny ležia už za riekou Dunajec na poľskej strane,
podobne ako dedina Sromowce Nižne s kostolom.
Pohľad z centra obce Červený Kláštor
.

Tri koruny kdesi od hranice
.

Bývalý hraničný prechod medzi ČSR a PR
.

Hrádza dolnej vodnej nádrže elektrárne
.

Hrádza hornej vodnej nádrže elektrárne.
Dolná vodná nádrž bola poloprázdna,
hoci akurát končilo obdobie záplav na Dunaji
a na niektorých našich ďalších tokoch
.

Spíšská príroda
.

Cestou späť z takýchto mračien medzi Starou Ľubovňou a Kežmarkom
aj symbolicky trocha spŕchlo, ale ozajstný dážď ma čakal až doma
.

Spiš
*
A v týždni sme sa traja nadsedemdesiatnici vybrali po kútoch.
Pôvodne sme mali vypracované tri variaty vycházky: max, opt a min.
Na mieste sme sa rozhodli pre stredný variant - opt.
Do Žiliny vlakom, do Čadce autobusom, do Čierneho-Polesia autobusom,
peši do Poľska, z Poľska na Moravu a z Moravy do Čierneho,
z Čierneho do Čadce autobusom, z Čadce do Žiliny vlakom
a zo Žiliny domov vlakom

Čevenými bodmi značená trasa začala v Čiernom-Polesí
a končila v Čiernom-zastávka
.

Východisko v Čiernom-Polesí
.

Cez štreku na druhú stranu...
.

...a Čierne nechávame za sebou
.

Hraničný kameň CS.
Hraničných kameňov sme minuli neúrekom,
na niektorých miestach sa okolo cesty striedali z jednej strany jedného štátu,
z druhej strany druhého štátu
.

Druhá strana hranice kdesi na poľskej strane
.

.

Nepamätám si, žeby som už niekedy videl čiernu turistickú značku.
Táto nás však dlho nesprevádzala a nebyť nej,
ani nevieme, že sme už v Poľsku
.

Tento hraničný kameň si toho tiež hodne pamätá.
Pôvodne na ňom bolo vyryté D ako hranica s Nemeckom
.

Poľská samota
.

Tu sme oddychovali, posilnili sa a rozmýšľali, kade sa pustiť ďalej.
Pre istotu sme sa aj opýtali tamojšieho dôchodcu zo samoty,
ktorý nám len potvrvrdil, že ideme správne.
Na tabuliach niektoré vzdialenosti v km, iné v hod. a min.
Asi biele tabule sú pre pešiakov, farebné pe cyklistov.
Aj u nás pešiaci majú vzdialenosti v hod. a min.
cyklisti v km
.

Keď som doma videl toto moje pivné brucho, zhrozil som sa
- musím niečo spraviť, aby zmizlo, viac pohybu by mi asi neuškodilo
.

Pekná poľská samota
.

Pohľad do poľských diaľav
.

.

.

Poľské obce a po vŕškoch roztrúsené samoty
.

Drevené súsošie na dvore jednej poľskej vilky
.

Aj táto soška je vyrezávaná z dreva
.

.

Poštové schránky na rozcestí
.

.

Hraničný prechod: smer Hrčava - ČR
.

To by mal byť zas pohľad do slovenkých diaľav
.

Hranica PR - ČR
.

Poľské i české turistické značky - v km,
nie ako je zvykom u nás - v hod. a min.
Aj na bielych tabuľkách sú vzdialenosti v km
.

Z jednej strany cesty hraničné kamene poľské,
z druhej české. Cesta vedie pomedzi ne
.

Mamička z moravskej Hrčavy na prechádzke ochotne zapózovala
.

Pôvodne to bola šopa, ale pekne upravená na bufet.
Prvá možnosť zastaviť sa na pivo, a hneď sme ju aj využili
.

Vchod do bufetu zo dvora
.

.

Vonkajšia výzdoba múrov bufetu
.

A studené čapované krušovické v útulnom prostredí chutilo
.

.

.

V Hrčave som bol zvedavý na tento starý drevený kostolík,
o ktorom som sa dočítal. Žiaľbohu, bol zatvorený
.

Pekný drevený domček hneď pri kostole
.

.

.

Krásna pôvodná stará drevenica
.

Hrčava na kopci, my už pod kopcom
.

Aj slovenský hraničný kameň sa zjavil,
cesta tu viedla medzi českými a slovenskými kameňmi
.

Hrčava tam hore na kopci
.

Cesta rovnobežne s hranicou
.

.

Zurčiaci malý potôčik
.

.

Moravské poníky
.

A tu je to Trojmedzie
.

.

.

Na druhý koniec ČR je to odtiaľto 650 km
.

Pohľad z poľsko-českého pomedzia na mostík a slovenskú stranu
.
.

Pôvodný kameň Trojmedzia je na dne potoka z doby,
keď tu ešte nestál ten drevený mostík.
Potok oddeľuje SR na jednej strane a ČR a PR na strane druhej.
Každý z troch štátov tu má samostatnú mohylu,
na moravskom a slovenskom území sú postavené aj prístrešky
s lavicami a ohniskom
.
.

Poľská mohylak, česká je naľavo zakrytá stromami
.

Slovenská mohyla
.

Prístrešky na slovenskej strane,
pod tým zadným je aj ohnisko
.

Tu sme zas natrafili na slovenskú mamičku,
ktorá bola na prechádzke v Hrčave
.

Chodník tu bol síce vyšliapaný, ale tento mostík nevyzerá k svetu.
Ani na turistickú značku sme dlho nemohli natrafiť,
a keď sme na ňu konečne natrafili, zistili sme,
že sme už na modrej
.

Hrčava zo slovenskej strany
.

.

.

To sa už ukazuje Čierne, obec so sústredenejšou zástavbou,
ako poľské dediny
.

Moderný kostol v Čiernom...
.

...a pred ním socha JP II
.
Tu končila naša púť, ako inak, v krčme pri pive.
A druhý raz ako inak: pri našom, slovenskom.
Tentoraz to bol chutný Topvar
.
.