* * *
Rád chodím po horách. Niekedy iba tak počúvať to ticho tam, pokochať sa rozmanitosťou stromov, inokedy na hríby. Pohyb je najlepšia prevencia a potom aj liek hádam na všetky choroby (vysoký tlak, duševná depresia, zlatá žila...), hádam okrem tej, ktorú nám mužom závidia ženy (zväčšená prostata). Len čo vojdem do hory, dám si "tretie ucho" (počúvací aparát) do vačku, aby sa mi nespotilo, lebo potom aj dve hodiny len vrčí ako lačný pes a nepočujem ani ň. A bez aparátu som stratený, nepočujem nič. A hneď si aj hľadám palicu, takú ľahkú, ale pevnú, o ktorú sa dá pri strmom stúpaní alebo klesaní oprieť.
Takúto vychádzku som podnikol aj minulý týždeň. Začal som ju dosť neskoro, lebo ráno som o 9,00 išiel vrátiť do knižnice požičané časopisy. Na Bystričku na bicykli za pomernej zimy. Z Bystričky po zelenej značke hore na Hornú lúku. Pod horou pasúce sa stádo oviec. Pekný pohľad spod hory na slnko nad Veľkou Fatrou. V hore pomedzi vrcholce stromov prekukuje jasné slniečko. Chodníkom popri ohromných červených smrekoch a popod Končiar. Cestou hore ako bývalému nábytkárovi mi priam plakalo srdce, aké nádherné bukové kmene tam berú skazu. Z našich lesných stromov je na nábytok najvzácnejší síce dub, ale mne sa najviac páči buk. Dub je vhodný v prírodnej farbe alebo namorený na hnedo alebo čierno. Buk má jemnejšiu kresbu a môže byť prírodný alebo namorený ľubovoľne. Vždy je krásny. A tých vyvrátených stromov tam vyššie neúrekom, také hrubé a rovné kmene, aj priamo cez turistický chodník. Ale popri chodníku, 2 m od neho, aj nádherné hríby, takže som ich domov doniesol za sieťku. To ako vedľajší produkt vychádzky, bez hľadania.
Horná lúka je križovatkou, odkiaľ sa dá spustiť na opačnú stranu ku Kuneradskému zámku a do Rajeckých Teplíc, ísť po hrebeni na juh po červenej E3 smerom na Hnilickú Kýčeru a Kľak do Vrícka alebo až do Čičmian, alebo ísť na sever po červenenej E3 opačným smerom na Veľkú lúku, Minčol až do Strečna. Medzi Hornou a Veľkou lúkou nádherné počasie, príjemné slniečko, ale aj kopček Veterné, a pravdupovediac, názov aj zodpovedá situácii. Tam teda človeka aj poriadne preveje. Z vrchola Veľkej lúky pekné výhľady na hrebeň Veľkej Fatry na druhej strane Turca, na Kriváňsku Malú Fatru, Strážovské vrchy, Beskydy, pohorie Vtáčnik a Žiar, ale za pekného počasia aj na vzdialený Kriváň vo Vysokých Tatrách. Z Krížavy som sa spustil ku chatovej oblasti Martinské hole. Po dlhšom oddychu a vyhriatí starých kostí na nádhernom jesennom slniečku po modrej značke opäť dole na Bystričku.
Pri zostupe som sa trocha prepočítal, prešvihol som to časove. Hore ešte pekné slniečko, aj východná strana Turca, Veľká Fatra, krásne osvetlená. Ale približne v polovici zostupu som už nevidel ani turistické značky, ani turistický chodník. V hore skoro prichádza tma, a zotmie sa tak zrazu, najmä na východnej strane kopca sa zvečerí veľmi rýchlo. Viete, nie je to nič príjemné, keď vás v hore prikvačí tma. Potme je každá krava čierna. A tak je to aj s horou. Každá hora je v tme rovnaká, taká strašidelná, nič v nej nepoznáte, nemôžete sa orientovať ako cez deň. Aj miesta, ktoré cez deň bezpečne poznáte, lebo sa orientujete aj podľa niektorých vzdialenejších bodov, sú vám v noci cudzie, lebo tie orientačné body nevidíte. Ani turistická mapa vám nepomôže, aj tá vám tiež môže byť ukradnutá. Aj som sa už-už rozhodoval, že prenocujem pod nejakým stromom, v batohu som mal pre každý prípad aj teplé a nepremokavé oblečenie, ale potom som si povedal, reku, nevzdám sa a skúsim šťastie. A tak som nechal chodník chodníkom, veď aj tak som ho nevidel, len také strašidelné húštie zo všetkých strán, a pustil som sa len po lesnej ceste. Lesná cesta, štrk spevnený asfaltom, takže sa po nej išlo pohodlne aj za tmy, tá predsa niekde musí viesť, niekde medzi ľudí. Všade, kde sa lesné cesty križovali, som sa pustil tou, ktorá mala najväčší sklon, reku, veď sa takto dáko musím dostať k ľudským obydliam, to je jedno, kde, len sa dostať k ľuďom, alebo aspoň von z hory. Odtiaľ už na Bystričku predsa len potrafím. A veru, dostal som sa von z hory. A nielen to, dostal som sa navlas tam, kde som sa aj dostať chcel. Výjdem z hory a som práve tam, kde som chcel dôjsť, len miesto zo západu som tam prišiel zo severu. Ale to mi už dávno osvetľoval cestu po hore usmiaty mesiačik.
Prvý raz som zažil pocity ocitnúť sa síce v známej, ale za tmy predsa len neznámej hore. A tie pocity nie sú na závidenie, to vám poviem.
PS: Martin 394 m n. m., Bystrička 485 m. n. m., Horná lúka 1302 m. n. m., Veterné 1440 m. n. m., Veľká lúka 1476 m. n. m., Krížava 1453 m. n. m., chata na Martinských holiach 1250 m. n. m.,
Stred Bystričky: po zelenej na Hornú lúku vľavo, po modrej na Veľkú lúku vpravo
Ranné slnko na Veľkou Fatrou
Pod horou stáde oviec, ale zrána takých lenivých, že sa ešte aj pasú posediačky (alebo poležiačky?)
S capom sme sa skamarátili, keď som ho ponúkol jablkom. Fajn kamarát.
Orosená pavučina na malých stromčekoch
Ranné slnko v korunách stromov
Neodmysliteľné hríby 2 m od turistického chodníka. Vidno, že nie je veľmi frekventovaný, alebo turistov hríby nezaujímajú? Bolo to vo výške okolo 1000 m
Bizarné tvary kmeňov stromov, také ako z rozprávky, na každom kroku
Polámané stromy priamo na turistickom chodníku alebo nad ním
Pohľad z Hornej lúky na západ - v pozadí Súľovské vrchy a Beskydy
Pohľad z Hornej lúky na východ - v pozadí Veľká Fatra
Pohľad z Hornej lúky na juh - v pozadí Strážovské vrchy
Veterné - aj turisti používajú Baťove čísla (29 min., 34 min.) - presnosť nadovšetko
Cestou po hrebeni na Veľkú lúku
Pohľad z Veľkej lúky na Veľkú Fatru
Bariny a močariská ako v Kachyňovom Kráľovi Šumavy
TV Krížava
Pohľad z Krížavy na Kriváňsku Malú Fatru
Pohľad z Krížavy - hmla nad Minčolom
Pamätník SNP na Martinských holiach
Zurčiaci potôčik pri zostupe
