V pozvánke ktoréhosi klubu turistov som sa dočítal, že akcia je vhodná aj pre rodiny s deťmi. A veru napriek stálemu riedkemu sneženiu tých deľúreniec tam bolo požehnane.
Ja som sa tentoraz vydal s púchovskými turistami po trase z Červeného Kameňa smerom na Vršatské Podhradie do sedla Chotúč, odtiaľ na Mikušovské bradlá a ďalej do Pruského.
V Púchove som mal viac ako hodinu do odchodu autobusu do Červeného Kameňa, postaral som sa hneď o dopravu späť. Hoci mám nárok na bezplatný vlak, nevedel som, ktorý popoludňajší rýchlik použijem, tak som si kúpil platený lístok. Irónia: autobus späť prišiel 5 minút po odchode rýchlika, tak som sa vracal osobným, na ktorý som nemusel mať "miestenku" a mohol som mať bezplatný lístok. Času aj tak dosť, tak som sa trocha prešiel aj po meste.
Na evanjelickej fare som videl o. i. pamätnú tabuľu venovanú učiteľovi národov
Janovi Amosovi Komenskému, ktorý tu krátko býval.
.
Púchovčania, ale podobne aj Dubničania, Považskobystričania a Nemšovania
dovážajú pekárske výrobky až kdesi z Moravy
.
To už je vystupovanie z autobusu v Červenom Kameni
.
Spoločný záber púchovských turistov
.
Mostom ponad potok a popri kostole na cestu smerom na Vršatské Podhradie
.
Iná skupina turistov, ktorá sa doviezla autobusom
.
Nezamrznutá horská bystrina popri horskej ceste
.
Spočiatku horou po asfaltke do sedla Chotúč.
Kedysi tá asfaltka bola ilegálnou stavbou,
či je zlegalizovaná, neviem, ale pre spojenie Červeného Kameňa
s Vršatským Podhradím je to výborná spojnica,
podstatne skracujúca spojenie oboch dedín
.
Malý vodopád, ktorý vznikol pri budovaní cesty
.
Tu, na severe Bielych Karpát, je tých náučných chodníkov viac,
počínajúc Krivoklátskou tiesňavou a končiac Lednickým bradlom a hradom
.
Vršatské bradlá
.
V sedle Chotúč odbočka z asfaltky popod vrch Chotúč
.
Pohľad späť smerom k Červenému Kameňu
.
Pohľad na Vršatské bradlá a smerom k Vršatskému Podhradiu
.
Cestou sme stretali turistov, ktorí Mikušovské bradlá mali už za sebou
a putovali ďalej
.
Stále padá riedky sneh
.
Ďalšie skupiny oprotiidúcich turistov
.
Jedna z tabúľ náučného chodníka Mikušovské bradlá
.
To by mohol byť, ak sa nemýlim, Chotúč.
Nevedie naň žiaden turistický chodník
.
No a to je už na Mikušovských bradlách
.
Dym s opekanými špekáčkami rozvoniava všade
.
Tri vatry, opekančky. Ktorási skupina priniesla naštiepané polená až zdola
.
Mikušovské bradlá
.
Najmladší účastník stretnutia na chrbte
.
Stále prichádzajú ďalší turisti z opačnej strany
.
Ďalší malý účastník sa vezie na saniach
.
Mikušovské skaliny
.
Pohľad dole do doliny toho veľa neukáže.
Stačilo spustiť sa do doliny a počkať tam pri pive na autobus,
ale radšej som pokračoval do Pruského
.
Studnička, ale teraz nevyzerala veľmi vábne
.
To je už bývalý kaštieľ v Pruskom, dnes je tam stredná odborná škola
.
Kostol, národná kultúrna pamiatka
.
A pretože aj v Pruskom som mal do odchodu autobusu dosť času, poprechádzal som sa po dedine.
Prechádzal som popri niekoľkých tabuliach, na ktorých boli úryvky
z diela Hugolína Gavloviča "Valaská škola - mravúv stodola"
kde sú zhrnuté jeho pozorovania a ponaučenia.
Gavlovič, ktorý v Pruskom pôsobil vo františkánskom kostole.
Tabule sú rozmiestené po dedine.
*
Pretože počasie bolo, aké bolo, veľa toho vidieť nebolo,
tak nakoniec ukážem niečo z týchto končín od Krivoklátu na juhu po Lednicu na severe.
Na juhu sústava bradiel začína Krivoklátskou tiesňavou, pokračuje Vršatskými bradlami,
Červenokamenským bradlom a končí lednickým bradlom
Krivoklátska tiesňava
*
Vršatské bradlo z rôznych strán a hrad
*
Troška severnejšie nad Červeným Kameňom je ďalšie bradlo
*
A ešte severnejšie keď prichádzate k obci Lednica
je na brale Lednický hrad a tam končia Biele Karpaty a začínajú Javorníky
Pretože tieto kúty som pochodil už dávnejšie (z Krivokláta tiesňavou a dolinou cez krivoklátske lúky na Vršatské hradné bradlo, z Vršatského Podhradia na hrad a raz jednou, druhý raz druhou stranou okolo Vršatského bradla do Červeného Kameňa, z Púchova do Ledníc na hrad a Lednické bradlo) je možné, že niektorú fotku som zaradil aj nesprávne.
Ak je tak, budem rád upozorneniu.
.
