Málokto vie, že Hriňová bola kedysi len osadou patriacou do Detvy. Svedčí o tom napr. aj názov terajšej obce Detvianska Huta, ďalšej niekdajšej detvianskej osady, ležiacej od Hriňovej na opačnú stranu ako Detva, smerom na Látky. Niekdajšie obce boli chotármi skoro také veľké, ako niektoré terajšie okresy. Detva kedysi susedila napr. s Čiernym Balogom (okres Brezno), Málincom (okres Poltár) či Zvolenskou Slatinou (okres Zvolen).
Obe, Detva i Hriňová, sú rázovité stredoslovenské mestá. V Detve bola založená prvá bryndziareň na Slovensku, v Hriňovej už na začiatku 19. stor. boli vybudované sklárne a píly. Najväčší rozvoj regiónu priniesli v oboch mestách strojárske fabriky po oslobodení - Podpolianske strojárne, známe svojimi výrobkami špeciálnej a dopravnej techniky doma i za hranicami.
A do tohto regiónu pod Poľanou som sa vybral na prechádzku. Pôvodne som plánoval ísť z Hriňovej do Detvy, ale šiel som z Detvy do Hriňovej. Autobusy z o Zvolena do Hriňovej i do Detvy mali odchod 5 min. po príchode vlaku, ale kým som prešiel na druhú stranu cesty na autobusovú stanicu a tam našiel príslušné nástupište, tak som odchádzajúcim autobusom videl akurát chvost. Najbližší detviansky išiel takmer o hodinu, hriňovský ešte o pol hodinu neskoršie.
Tým, že zo Zvolena som odchádzal takmer s hodinovým spozdením, musel som zredukovať aj svoj pôvodný plán. Dni sú predsa už krátke a zvečerieva sa skoro.
Pri spiatočnej ceste to však bolo opačne: autobus z Hriňovej do Zvolena prichádzal 1 min. po pravidelnom odchode vlaku a hoci ten tam už stál na nástupišti, kvôli prepriahaniu z elektrickej na motorovú som ho ešte chytil, akoby čakal len na mňa. Asi tých niekoľko minút z Bratislavy meškal. Alr domov som aj tak prišiel už za tmy pri svite mesiačika.
Z centra Detvy všade po asfaltke do centra Hriňovej.
Hoci spočiatku bola možnosť skrátene ísť po modrej a na konci po žltej,
rozhodol som sa ísť len po trase autobusu, lebo terén bol rozbahnený.
Trasa prechádzky je vyznačená modrými bodmi
.
Takéto hmly boli v celom Turci
.
Takto to vyzeralo na druhej strane Šturca
.
Pohľad z vlaku na Kremnické vrchy
.
Vo Zvolene po zmeškaní autobusu som mal takmer hodinu voľna,
tak som si pozrel hneď pri stanici kultúrnu pamiatku Židovský cintorín.
Je to aj pamätník zvolenským občanom - obetiam holokaustu
.
V týždni som longoval po Čiernom Balogu, Sihle a Lome nad Rimavicou
a tam pri náučnom chodníku do skanzenu Vydrovo som natrafil
na tento pamätník obetiam cigánskeho pôvodu
.
Smerovník v centre Detvy, východisko túry
.
Podľa tohto námestia by človek ani nepovedal, že je v jednej z najrázovitejších slovenských dedín.
Z námestia som sa vybral na miestny cintorín pozrieť si krásne
detvianske vyrezávané a maľované kríže.
Na kalvárii nad cintorínom je expozícia krížov, ktorej návštevu som i s návštevou
miestneho múzea musel pre hodinové meškanie vynechať.
V článku sú ukázané niektoré kríže z cintorína a popri ceste
.
Kríže z detvianskeho cintorína.
Podobné kríže boli popri ceste po celej trase, i v Hriňovej
.
Na tomto poslednom zábere sú kríže zo symbolického cintorína
pod Ostrvou pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách
.
Pohľad od cintorína dole dolinou na sídlisko.
V popredí strechy detvianskych domov, za nimi sídlisko a v pozadí pohorie Javorie
.
Stará studňa
.
Pamätná doska na dome neďaleko námestia cestou k cintorínu
.
Jelšový potok
.
No a ďalej pohľady z cesty, po ktorej premáva aj autobus medzi Detvou a Hriňovou
Pohľad späť dole dolinou na druhú stranu
.
Známa Melichova skala, popri ktorej vedie chodník na Vrchdetvu a Poľanu
.
Obrobené drobné terasovité políčka na úbočiach.
Málokde na Slovensku sú takéto úbočia obrábané, či na Orave, Kysuciach alebo v Liptove.
Obyčajne slúžia len ako lúky, pastviny alebo sú zarastené kríkmi
.
Zaujímavá dodatková tabuľka - Jazda v protismere.
Umiestená je pod strmou zákrutou na úpätí kopca
.
Šípky už absolvovali prvé mrazy, sú vhodné na výrobu chutného šípkového vína
.
V pozadí zasnežené vrcholky západného cípu Slovenského rudohoria
.
Veľkým oblúkom obchádza cesta nový kostol na Raticovom vrchu
.
Roztrúsené usadlosti na hriňovských lazoch
.
Richtárova studňa
.
Bystré Vrátka, odkiaľ vedie turistický chodník k vodopádu Bystrô (asi 1 hod.),
jednému z piatich vodopádov, ktoré sú vyhlásené za národné prírodné pamiatky
(Bystrô, Lúčanský, Kľacký, Starohutský a Brankovský)
a ďalej na Poľanu
.
Kostol z východnej strany
.
Pohľad na Poľanu sponad Hriňovej
.
Doslúžila mláťačka, doslúžila...
.
Sídlisko Hriňová
.
Kaplnka nad Hriňovou
.
Mohol z toho byť kalvados, ktorý bol najpoužívanejším trúnkom v románoch E. M. Remarqua
.
Krásny kríž v kruhovom objazde na kraji Hriňovej,
kde sa cesta z Kriváňa rozdvojuje:
jedna vetva vedie cez Detviansku Hutu a Látky na Kokavu nad Rimavicou,
druhá cez Hriňovú a Lom nad Rimavicou do Brezna
.
Silueta Hriňovej: kostol a fabrický komín
.
Kostol a pred ním krásny vyrezávaný a vyfarbený drevený kríž
.
Pred fabrikou okolo druhej popoludní, kedysi o tomto čase tu bol veľký ruch pri zmene smien,
teraz ľudoprázdno
.
Známa bronzová socha fujaristu na hriňovskom námestí.
Fujara bola UNESCO-m vyhlásenú za nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva
.
Koniec túry
.
