Zvolenskí turisti z Klubu železničných cestovateľov mali naplánovaný výlet z Detvy juhozápadnou stranou Podpoľania do Očovej. Nie po ceste, nie značkovanou trasou, len tak neznačenými chodníkmi, lesnými a poľnými cestami. Krásne Podpoľanie. Boli tam aj krásne skaly, pekné výhľady z nich, i keď v tom počasí dosť obmedzené. A z jedného lazu na druhý, potom ďalší a zas ďalší. Človek ani poriadne nevedel, kde sa nachádza. Darmo na mape hľadal napr. vodopád na potoku Mačinová, žiaden tam nie je zaznačený.
A o prírodnej pamiatke vodopád Spády sa na internete dočítate, že je práve na opačnej, severovýchodnej strane Poľany kdesi nad Hrončekom. K toľkoto podľa vysvetlenia vedúceho klubu KŽC tomuto: Problém je v tom, že na starších mapách a lesníckych špeciálkach sú tieto dva vodopády v Mačinovej doline (veľký a malý) označované ako SPÁDY I. a ten z druhej strany nad Hrončekom v doline Spády ako SPÁDY II. Až neskôr boli tieto lokality označené podľa dolín a potôčikov, ktoré cez ne pretekajú. Teda Mačinová dolina s potokom Mačinová a dvomi vodopádmi vodopády Mačinovské (predtým Spády I.) a dolina Spády so Spádskym potokom a vodopádom Spády (predtým Spády II.). "Starí" Podpoľanci dodnes používajú zažité staré názvy vodopádov ako Spády pre obe doliny. Na mape nenájdeš ani niektoré ďalšie tamojšie objekty, napr. bralo Kanceľ nad Mačinovou dolinou či Boriakovu skalu a iné. Takže vodopád v Mačinovej doline (veľký i malý) sa kedysi volal vodopád Spády I a nie je na nových turistických mapách ani vyznačený.
A práve toto je najpríťažlivejšie na putovaní s klubmi turistov: poznajú miestne špeciality, idú nevyznačenými trasami, skratkami, ukážu najkrajšie miesta, na ktoré sa individuálne nedostanem, lebo sa o nich ani nemám ako dozvedieť. Nie sú vyznačené na turistickej mape, nie je o nich zmienka na internete. Nie je to teda len ísť vyznačeným chodníkom na skalu, rozhliadnuť sa, pokochať sa výhľadmi...
Keď niekedy za môjho detstva zaviedli u nás dedinský rozhlas, furt v ňom púšťali nádhernú ľudovú pesničku
Od Poľany vietor veje, moja milá žitko seje,
ej seje, seje, rozsieva, frajerôčka moja úprimná...
Teraz za tejto túry to však bolo skôr ako v tej za mojich študentských čias populárnej pesničke od Jiřího Suchého:
Když pršelo, jen se lilo a tele doma nebylo,
jela Andulka na kole hledati tele na pole...
Takže trasa juhozápadnou časťou Podpoľania, ktorej sa nedalo odolať: Sám by som sa na túto túru nevybral, tak som využil túto lákavú ponuku.
Martin - Detva, ž. st. (vlak s prestupom v Bystrici a vo Zvolene) - Detva-Siroň (peši) - Detva-Stavanisko (autobus) - Kaľamárka, dolné skaly - Horáreň „Kalamárka“ - Králička, vyhliadka (928 m) - údolím Mačinovej doliny - PP vodopád Spády (940 m) - zostup Mačinovou dolinou popri potoku - PR Mačinová / Kamenné more - Boriakova skala, výhľady - Iviny, časť Jazovec - Suché Trnavy - Horná Obchoditá - Kráľova púť - popod Suchý vrch - Kapcovci - Odzganovci - Skalica - popod Skalku - Slavcová, vyhliadka - Očová - Zvolen (autobus) - Martin (vlak s prestupom v Bystrici).
Mimochodom: niekde sa uvádza Kalamárka, inde Kaľamárka. Aj na rázcestí Kaľamárka je na oficiálnom smaltovom smerovníku uvedené KaLamárka, hneď vedľa neho na vyrezávanom drevenom KaĽamárka. Človeku zo stredného Slovenska to tvrdé L priam píli uši. Už som kedysi písal, že miestne názvy by sa nemali nasilu upravovať do spisovnej slovenčiny, ale mali by mať pôvodné názvy, na aké sú zvyknutí domáci, napr. Krivô, Bystrô, Kaľamárka...
Mnohé kopce Podpoľania nad Detvou sú medzi turistami veľmi známe (Kaľamárka, Malčekova skala, Melichova skala..,), kopce tejto prechádzane trasyj sú známe menej alebo úplne neznáme. A ako sa ukázalo, sú ešte krajšie.
Trasa pochodu: zo stanice na zastávku autobusu Detva-Siroň peši, na konečnú Detva-Stavanisko autobusom (červená), do Očovej peši (modrá)
Nádherná túra krásnym Podpoľaním, len škoda, že nevyšlo počasie. A ako sa ukazuje, tak nasledujúca sobota bude zas podobná. V pláne tiež krásna prechádzka, len predpoveď hovorí zas o daždi.
.
