Tentoraz som sa pridal k banskobystrickým turistom z KST Lokomotíva.
Keďže pri východisku z Bystrice by som ráno v Bystrici na stanici čakal poldruha hodiny na autobus, prekopal som trochu cestovné poriadky a rozhodol som sa, že sa ta vyberiem cez Ružomberok do Motyčiek (autobus v Hornom Jelenci nestojí), odtiaľ sa spustím peši do Jelenca a ku klubu sa pripojím až v Hornom Jelenci. Tú poldruha hodinu rozdelím takto: o polhodinu neskorší odchod z domu, polhodina čakanie v Ružomberku na autobus a polhodina na presun z Motyčiek do Horného Jelenca. Pretože v Hornom Jelenci som ešte stále mal hodne času do príchodu Bystričanov, vybral som sa aj do Dolného Jelenca a aj tak som ešte nejaký čas čakal na autobus z Bystrice.
Krásna túra: technické zaujímavosti, ľudová architektúra a krásna príroda. Hoci Zvolen nie je veľmi vysoký, aj v samotnej Veľkej Fatre, do ktorej vrch patrí, je od neho vyšších dosť, sú z neho za dobrej viditeľnosti krásne výhľady na hlavný hrebeň Veľkej Fatry, časť Nízkych Tatier, i časť Vysokých Tatier v diaľke. A tentoraz počasie turistom prialo.
Takže: Motyčky - Horný Jelenec - Dolný Jelenec - Horný Jelenec samostatne, ďalej už s bystrickými turistami: Horný Jelenec - Valentová - (odbočka dolinkou Chytrô a späť) - Východné Prašnické sedlo - sedlo Veľký Šturec - Motyčská hoľa - Zvolen - Donovaly.
Hneď na začiatku je zaujímavá technická pamiatka: časť kaskády vodných diel Motyčky - Dolný Jelenec - Staré Hory z r. 1923-25. Pekné vodné diela v krásnom prírodnom prostredí. Kaskádu tvoria dva stupne:
- 1. stupeň - Motyčky - Dolný Jelenec tvorí akumulačná nádrž Motyčky a malá vodná elektráreň Dolný Jelenec,
- 2. stupeň - Dolný Jelenec - Staré Hory tvorí akumulačná nádrž Dolný Jelenec a malá vodná elektráreň Staré Hory.
Vodná nádrž Motyčky je na Starohorskom potoku, vodná nádrž Dolný Jelenec je na Jeleneckom potoku bokom od hlavnej cesty. Obe nádrže sú riešené na tie časy originálnym spôsobom a sústava funguje dodnes.
Kedysi cesta, spájajúca Pohronie s Považím viedla cez Horný Jelenec dolinou Chytrô, kde na zdolanie príkreho stúpania bolo na pomoc povozom dômyselné zariadenie -rumpál na vodný pohon- podobný ako na starých studniach, na ktorý sa navíjalo lano, naň sa upevnil zapriahnutý povoz a pohonom vody na lopatkové koleso sa vytiahol po veľmi prudkom skalnatom svahu hore a cesta pokračovala cez Východné Prašnické sedlo do Vyšnej Revúcej a ďalej do Liptovskej Osady. Neskoršie túto spojnicu nahradila cesta z Motyčiek do sedla Veľký Šturec do Vyšnej Revúcej a ďalej do Liptovskej Osady. Najnovšia cesta vedie zo Starých hôr cez Donovaly do Liptovskej Osady.
Tá druhá cesta cez sedlo Veľký Šturec bola v prevádzke až niekedy do r. 1963, odkedy vedie tá cez Donovaly. Predstavil som ju v tomto článku: http://urda.blog.sme.sk/c/268878/Podprsenka-a-Velky-Sturec.html
Dávno som už nemal také dobré dopravné spojenie ako teraz cestou domov: na Donovaloch autobus o 10 min., v Ružomberku vlak o 10 min., takže bol čas aj na jedno pivo postojačky, na Vrútkach autobus MHD o 10 min. Akoby už fungovalo to, čo som čítal v novinách o zosúladení vlakovej a autobusovej dopravy.
Priznám sa, že také ťažké nohy som už dávno nemal.
*
