Hoci som Súľovské vrchy prebrázdil od Trenčianskej Teplej až po Rajecké Teplice, v lete i v zime, krížom-krážom mnohými smermi, z Hričovského Podhradia som tam nešiel ešte ani raz. Aj hrad Hričov som videl len zdiaľky - z cesty alebo z vlaku. Takže to bola vhodná akcia na rozšírenie.
Veľká kopa dievčeniec zo žilinského klubu turistov, stále mladé, veselé a ečšte k tomu aj krásne počasie. Len dvaja muži, ja som bol tretí. Na hrad Hričov sme mali spoločnú trasu, potom, keď sme zišli z hradu dole do sedla pod Roháčom, sa naše cesty rozišli. Dievčence sa pustili dole do Podhoria popri peknej drevenej ručne vyrezávanej krížovej ceste, odkiaľ mali autobus do Žiliny, ja som sa pustil na opačnú stranu, do Jablonového. Keď som prišiel na autobusovú zastávku pri lome povyše Jablonového, zistil som, že autobus pôjde až o hodinu. Čo so zvyšným časom? Tak som sa vybral po cete do Súľova, kde som si počkal na autobus do Bytče.
Hŕba mladých dievčat a dvaja muži-dôchodcovia
.
Kostol v Hričovskom Podhradí
.
.
.
Na hrad vedie náučný chodník s takýmito vkusnými tabuľami,
z ktorých sa dozviete celú históriu hradu.
Najzaujímavejší spomedzi majiteľov: Matúš Čák Trenčiansky,
lúpežní rytieri bratia Podmanickí a rodina Thurzovcov
.
.
Po náučnom chodníku - jeseň v plnom prúde,
červené opadané bukové lístie.
Neskorá jeseň má výhodu oproti letu, že príroda hýr všetkými farbami
a listnaté stromy sú už bez lístia, takže poskytujú lepšie výhľady
.
Pod hradom Hričov
.
.
Malá odbočka na hrad
.
.
Bojová taktická porada, ako zdolať hrad
.
.
.
.
Vstupný portál do hraddu
.
.
.
.
Zakonzerované zvyšky múrov
.
.
.
Pohľad na hmlu údolí
.
.
.
.
Tí najodvážnejší sa dostali aj na najvyššie
dostupné miesta, odkiaľ bol krásny výhľad na všetky strany
.
Hmla sa tiahne pod nami dole dolinou ako
mohutná rozvodnená rieka
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Husací výstup do sedla pod Roháčom
.
.
Títo traja cyklisti nás trhli, ale bolo na nich vidno,
že ani pre nich, vytrénovaných, to nie je žiadna prechádzka
.
Reprodukcia lesa: Na starom spráhnivenom pni vyrastá mladý stromček
.
Chalúpka na čistinke v lese
.
Keď sa do cesty postaví takýto mohutný zvalený kmeň,
človek si povie: "Zdolaj ho, ako môžeš!".
Niektorí ho obchádzali z hornej strany, iní ho podliezali
a niektorí sa cezeň preškriabali
.
To už je na chodníku zo sedla pod Roháťčom do sedla pod Bradou
a ďalej cez Lúku pod hradom do Jablonového
.
.
Bralá vedľa chodníka
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Na ploššinke s výhľadom oddychujúca skupinka turistov s domácim miláčikom
.
.
.
.
Na Lúke pod hradom ďalšia skupinka turistov
si opekala na ohníku špekáčky
.
.
Hore na vrchole na skale dvaja lezci...
.
...a dole mladá mamička pripravila ďalšieho lezca,
aby ich nasledoval a išiel hore za oteckom
V týchto miestach je niekoľko tréningových lezeckých stien
.
.
.
.
.
To sú už pohľady späť z hradskej medzi Jablonovým a Súľovom
.
.
To je už v Súľove
.
Stará hasičská stiekačka naprostred dediny
.
Smer: Jablonové - Bytča - Žilina
.
Pretože som v Žiline mal fúru času, šiel som sa poprechádzať po meste
A to už v Žiine - pred staničnou poštou papučou obuté auto
.
V kostole sa práve svadbili.
Pretože napriek svojmu veku na katolíckej svadbe som bol prvý raz v živote,
bolo to pre mňa zaujímavé predstavenie: traja kňazi (?),
všetko vyzerajúci na poslucháčov bohosloveckej fakulty, mladučkí,
a okrem toho aj ešte mladší miništranti
.
.
.
