Ludrovská dolina je najzápadnejšou dolinou Nízkych Tatier. Hučiaky - pomerne málo známa tiesňava v Ludrovske doline. Pripomínala mi tiesňavy Slovenského raja, divoká zachovalá príroda ako v pralese, nie sú tu však žiadne techniské pomôcky (rebríky, stúpačky, reťaze). Preteká ňou malý potôčik, ktorý sa v tomto období na niektorých miestach úplne stráca a človek ide po suchom dne, aby sa o pár desiatok metrov znova vynoril.
Tak tadeto som sa vybral z Ludrovj do Lúžnej. Keby som šiel susednou trasou, odbočujúcou z doliny za dedinou na hrebeň, dostal by som sa na Saatín. Žiaľ, na vrchole Salatína som nebol, pod ním v takom malom sedielku bola značka, označujúca Salatín (1630). A od tejto značky som sa spustil do Lúžnej.
*
Východ slnka nad Veľkou Fatrou
.
Začiatok Ludrovskej doliny
.
Tu niekde v týchto miestach ma predbehlo osobné auto s pohľadnou mladou vodičkou
a dodávka tiež s mladým vodičom
.
Vodička tu pri tomto prístrešku čakala s pootvorenými dverami.
Ochotne s úsmevom mi poskytla informácie.
Na prístrešku výstižný nápis:
"Slovensko - krajina môjho srdca"
.
.
Menší vodopád nefungoval kvôli dlhotrvajúcim horúčavám
a obdobiu bez dažďov
.
Krásne upravený prameň, dielo poľovníkov
PZ Salatín
.
Vodiča dodávky som stretol tu, keď sa už vracal späť.
Bol posledným človekom, ktorého som videl na tejto strane Salatína
.
.
Ranné hmly vo vedľajšej doline
.
.
Tiesňava Hučiaky:
.
Na ukážku dva zábery z tiesňavy Hučiaky s neporušenou prírodou
(tiesňave bude venovaný samostatný článok)
.
.
Pohľad na hrebeň, po ktorom vedie súbežný výstup na Salatín
.
Na tejto čistinke prebehla srnka so srnčaťom,
ale kým som stačil narichtoať aparát, už boli dávno fuč
.
.
Takéto čosi sa postavilo do cesty na turistickom chodníku
.
.
.
.
Prvý pohľad zhora na Liptovskú Lúžnu
.
.
.
.
.
Križovatka pod Salatínom,
na výhľad na všetky strany bolo treba výjsť frochu vyššie
po chodníku po hrebeni
.
Pohľad na vedľajší hrebeň, po ktorom vedie druhý chodník
z Ludrovskej doliny
.
.
.
Z tej strany vedie chodník, ktorý ide tiesňavou Hučiaky
.
.
.
.
.
.
Susedná Magura
.
Pohľad späť...
.
...a pohľad dopredu
.
.
.
.
.
.
.
Pod touto skalou som stretol lprvé živé duše:
babku s dvomi vnučkami na prechádzke
.
.
.
Cieľ: Liptovská Lúžna dosiahnutý
.
.
Magura
.
Hlavný nízkotatranský hrebeň
.
Dve sympatické usmiate slečny si pochlipkávali cez slamku
slniečkom zohriate pivo a ochotne súhlasili s fotením.
Tak ich týmto pozdravujem a plním slovo, ktoré som im dal,
že budú na internete, s čím tiež súhlasili
.
A nakoniec:
.
Kvety...
.
.
.
...i stromy
.
.
