V priebehu mesiaca som sa zúčastnil troch akcií s bystrickými turistami, každú s iným klubom: prvá s KST Vatra na Ragáč, druhá s KST Lokomotíva na Šomošku a tretia s KST Elán z Ľubietovej do Brusna.
Ľubietová i Brusno sú obce na rozhraní Podpoľania a Horehronia. Mal som v dlhodobejšom pláne cestu z Poník cez Povrazník, Strelníky a Ľubietovú do Lučatína. Využil som však možnosť prejsť sa cez hory z Ľubietovej do Brusna. Lákavá akcia, veď v ponuke stálo: "Navštívime zaujímavú lokalitu s peknými výhľadmi a Ľubietovské bane, kde sa v minulosti ťažili vzácne kovy a horniny, od ktorých vzniklo aj pomenovanie obce Ľubietová. Taktiež jaskyňu, kde boli objavené kosti jaskynných medveďov". Takejto ponuke ťažko odolať. Akciu sme síce absolvovali, ale z tej ponuky veľa toho neostalo. Podpísalo sa pod to najmä nepriaznivé počasie - neustály drobný dážď a hmla. Trasa asi do polovice viedla neznačkovanými lesnými cestami z dolného konca Ľubietovej pod kopec Vysoká, potom ďalej značkovaným chodníkom do Brusna. Z Ľubietovej som takto nevidel nič, tak som sa ta vybral aj na druhý deň: poobzeral som Ľubietovú a čosi okolo a pustil som sa po ceste do Lučatína. V týchto končinách som nebol už nejaké tie desaťročia.
S Bystričanmi som si zaspomínal na starú Bystricu, kde som pred 65 rokmi býval a v Ondreji, časti obce Brusno (kedysi Sv. Ondrej bol samostatnou obcou s bohatou históriou) som sa dal do reči s istým 80-ročným bývalým horárom a pospomínali sme staré časy, keď v Ondreji vyrastali výborní futbalisti - Citara, Sanitra, Diabelko... Tých som si pamätal ešte z detstva. Teraz futbalisti Brusna-Ondreja vystúpil aj z III. triedy, v ktorej hrá aj Martin, takže s futbalom je to tam biedne.
Prvý deň: Ľubietová - Brusno
Druhý deň: Ľubietová - Lučatín
Ľubietová, kedysi slobodné kráľovské mesto, jedno zo Zväzu stredoslovenských slobodných kráľovských banských miest (Banská Belá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová, Nová Baňa a Pukanec). Zväz vznikol v r. 1388. Ak teda Ľubietová bola vo zväzku s týmito mestami, tak musí mať aj slávnu históriu. V roku 1559 si mestá Zväzu vytvorili vlastné evanjelické vierovyznanie, známe pod názvom Confessio Heptapolitana. V čase reformácie kostoly v týchto mestách boli evanjelické. A hoci mestá a ich obyvatelia boli slobodní, podriadení priamo vladárovi, nie nevoľníci, mohli sa napr. voľne sťahovať, o nich neplatilo to známe "Akého vyznania je pán, takého vyznania sú poddaní", ako evanjelici v čase silnej protireformácie nemohli mať evanjelický kostol. Kostol, ktorý si postavili pre seba, im bol ako evanjelikom odobratý a stal sa katolíckym. Tak hoci Ľubietová mala slobodných občanov, ktorí boli evanjelického vierovyznania, v obci bol katolícky kostol. Až po vydaní Tolerančného patentu Jozefom II. si mohli evanjelici postaviť svoj kostol, aj to s určitými obmedzeniami
Časom sa sem do týchto končín ešte vrátim popozerať si tie pamätné miesta bohatej baníckej a hutníckej histórie.
.
