Kvôli dopravnému spojeniu som išiel z Partizánskej Ľupče smerom na Liptovskú Lúžnu. Cestou som natrafil na odbočku na Magurku, o ktorej som tiež už čo-to počul, ale ešte som tam nebol. Nuž tak som odbočil aj na Magurku. Cestou späť hneď poniže Magurky možno pri horárni Kapustisko odbočiť krížom nad Železnô, hodne to skracuje túru, ale v tom období bol chodník ešte zasnežený a neprechodený. V tých polohách toho snehu ešte bolo bohato, hoci v nížinách už bola jar. Tak som sa radšej vrátil dole na odbočku Tajch a pokračoval ďalej na Železnô a zo Železného do Lúžnej. Prídem do Lúžnej na konečnú autobusu a ten mi ufujazdil pred dvomi minútami. Ďalší až o dve hodiny. Samému je aj pri pive sedieť otupne, tak som sa radšej vybral ďalej známou cestou z Lúžnej do Osady, hoci aj samotná cesta Lúžnou je dosť dlhá. -
Červenými bodmi je vyznačená trasa, ktorú som absolvoval,
žltými je skratka, ktorou si v lete možno túru značne skrátiť
.
.
Autobus ma vyhodil na odbočke do Ľupče, do dediny nezachádzal.
Hneď na začiatku pri vstupe do obce stojí tento veľmi starý kostol
.
Pri príchode do stredu obce ma zaujala táto krásna drevená socha
zručného ľudového rezbára
.
Novší katolícky kostol s krásnymi maľbami vnútri.
Keď som bol v Ľupči ostatný raz cestou do Sliačov,
dostal som v tomto kostole aj chutnú oblátku.
Vínkom ma neponúkli, to ponúkajú len evanjelici.
Viac o tej návšteve sa môžete dočítať v súvisiacom článku,
aj fotky vnútornej výzdoby kostola tam môžete vidieť
.
Pekne upravené ľupčianske námestie
.
Zľava: Obecný úrad, vedľa evanjelická fara, obe historické budovy.
Partizánska (do r. 1946 Nemecká) Ľupča má bohatú históriu,
bolo to bohaté mestečko s prvou písomnou zmienkou z r. 1252.
Mestské výsady od Belu IV. dostala už v r. 1270.
Na komíne obecného úradu sa usadila bociania rodina,
ktorá sa sem každoročne vracia, aby sa tu rozrástla.
Minule som vo vestibule obecného úradu videl krásnu drevenú sochu
od ľudového rezbára. Šiel som sa na ňu znova pozrieť, žiaľ,
už som ju tam nenašiel. Keď som sa však na ňu spytoval pracovníčok,
boli ochotné ísť mi ju ukázať do kultúrneho domu
.
.
Takéto dvojdomy obrátené chrbtom k sebe s jednou spoločnou zadnou stenou
zo začiatku minulého storočia sú v Liptove dosť rozšírené.
V iných regiónoch Slovenska som také murované dvojdomy nevidel.
Kamarát z Osady hovoril, že sú to domy bývalých "amerikáncov"
.
To vyzerá na bývalú zemiansku kúriu
.
V tejto kováčni naprostred dediny kedysi podkúli kone šikovní kováči.
Vyhňa, mechy, nákova, rozličné nástroje... Z kusa železa vyformovali celú podkovu.
Dnes sa podkovy kupujú ako polotovary rôznej veľkosti
.
Evanjelický kostol je stále v renovácii, vonkajšok je už hotový
.
.
.
Takto vyzerá vnútrajšok kostola počas opráv a úprav.
Oltár zdobí obraz P. M. Bohúňa
.
Oba kostoly, katolícky i evanjelický, stoja neďaleko od seba v strede obce
.
To som sa už vybral hore Ľupčianskou dolinou smerom na Lúžnu.
Zasnežený Salatín a Malý Salatín
.
.
Hore Ľupčianskou dolinou
.
.
.
To je už kostolík na Magurke. Pred ním tu stála drevená kaplnka.
Kým si tento Magurčania nepostavili, chodili do kostola v Lúžnej,
poriadny kusisko cesty, overil som si to.
Na veži kostola sa dodnes zachoval obrovský rapkáč, ktorým kedysi
zvolávali baníkov do šichty a ohlasovali aj jej koniec .
V niektorých ban ských dedinách a osadách sú na vežiach
okrem kríža aj banícke znaky (dve skrížené kladivá)
.
Renovovaná kultúrna pamiatka
.
.
.
Ulicou Magurky. Magurka má len túto jednu ulicu.
Je našou najvyššie položenou osadou, leží vo výške 1050 m n. m.
pod vrcholkami Latiborskej hole, Ďurkovej a Chabenca.
Je to stará banícka osada ro 14. stor., dolovalo sa tu zlato, striebro a antimón.
Je východiskom turistov na hlavný nízkotatranský hrebeň
.
Magurský cintorín - žiadne stopy v snehu nieto
.
Magurské kvety neďaleko snehovej pokrývky
.
.
Dole popri potoku Ľupčianka späť na odbočku Tajch
.
Studnička s chutnou pitnou vodou, podobných je tam viac
.
.
Rozbúrená Ľupčianka
.
.
.
Ten koník, používaný na približovanie spílených mohutných kmeňov k ceste,
ten sa má. Do práce a z práce ho každý deň vozia takýmto "modrým antonom"
.
.
.
.
.
To už boli zábery potoka Veľký Železný
.
.
Hlavná budova ozdravovne
.
.
Železnô - detská ozdravovňa vo vške 970 m n. m.
Vyviera tu minerálna voda s liečebnými vlastnosťami, ktorá podporuje trávenie
a používa sa pri liečení porúch zažívacieho ústrojenstva
.
.
Hlavný nízkotatranský hrebeň
.
Pohľad na druhú stranu cesty, na Salatín
.
Pár takýchto krások mi križoval hradskú neďaleko nad Lúžnou
.
.
.
To je pohľad ďaleko ponad Lúžnu na Veľkú Fatru v diaľke
.
.
Lúky celé posiate šafranmi
.
Nad Lúžnou na paši bolo vidno dve samostatné čriedy oviec
.
Hlavný hrebeň Nízkych Tatier
.
Vstup do Liptovskej Lúžnej
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Krásne liptovské dreveničky v Lúžnej
.
Boží stánok s nápisom na priečelí
SHROMAŽDENIE CIRKVI BOŽEJ
.
Katolícky kostol na návrší, v pozadí Nzke Tatry
.
Salatín
.
Magura
.
Skaly nad obcou pri vstupe do Liptovskej Osady
.
A tu mi vypovedali poslušnosť baterky vo fotoaparáte,
nie a nie pracovať. Ale fotografií Osady mám aj tak bohato.
Niečo môžete vidieť aj na súvisiacom článku o kostole s veľmi zaujímavou históriou,
jedinom na Slovensku, ktorý stojí práve v tejto liptovskej obci
.
Tak som sa prešiel, pozrel si zaujímavosti, nadchýnal sa krásnymi dreveničkami
a zurčiacimi búrlivými horskými potôčikmi
.
