* Podhorie je dedinka neďaleko Žiliny, ide sa tam najskôr dolinou Rajčianky, potom sa v Lietanskej Lúčke odbočí smerom na Lietavu. Takže je to do Jablonového z opačnej strany ako vlani. Nad Lietavou sa vypínajú z jednej strany bralá, na druhej je na vysokom kopci Lietavský hrad, ktorý nebol nikdy dobytý. Išiel som teda z Podhoria do Jablonového, nikde som nezablúdil, dostal som sa tam. Ale ako hovorila kedysi moja stará mama: "Kto nemá v hlave, má v pätách", tak som si túto trasu ešte raz zopakoval. Nedopatrením som totiž vymazal priečinok s fotografiami z tohto výletu a prišiel som na to až po dvoch týždňoch. Aby to však nebolo celkom to isté, tak som sa druhý raz vybral zo susednej dedinky, z Lietavskej Závadky. Turistické chodníky z oboch obcí sa v hore na mieste zvanom Pod Dubovcom stretajú a pokračujú ďalej ako jeden, ale zo Závadky je to tam o čosi kratšie. Asi tak 85% trasy pritom je z oboch dedín zhodných. Nadchýňať sa krásou Súľovských skál, prepletať sa medzi nimi, pozerať z výšky na ich zahrotené končiare - to naozaj stojí za to, vybrať sa tam hoci aj niekoľkokrát do roka. Dá sa to aj kratšie a rýchlejšie, miesto do Jablonového sa spustiť z Roháčskeho sedla pokračovaním po modrej značke rovno do Súľova, to je naozaj len kúsok, ale tých krásnych výhľadov je tam na tej dlhšej trase predsa len viac. A to by bolo škoda vynechať. Preto som sa pustil okľukou trochu komplikovanejšie: po zelenej značke do sedla Roháč-Čiakov, odtiaľ po červenej na Lúku pod hradom a ďalej som sa spustil po zelenej do Jablonového. Keď som to absolvoval prvý raz, pri zostupe na dvoch susedných skalách na oboch stranách chodníka som videl dva páre trénovať lezenie po skalách: ženy liezli a muži ich zdola istili. Žiaľ, fotografie som nedopatrením vymazal.
*
Krížne cesty Pod Dubovcom:
Tu sa stretávajú turistické chodníky
z Podhoria a z Lietavskej Závadky, aby potom pokračovali spoločne
.
.
Až sem, na Roháčske sedlo, je chodník lemovaný
krásnymi drevorezbami krížovej cesty
(Drevorezby sú v samostatnom článku)
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
