V sobotu bolo krásne jarné počasie. Aj v nedeľu sa spočiatku ukazovalo dosť obstojné, ale už v Kraľovanoch začal poletovať jemný sniežik. A pri výstupe od Kalvárie nad Ružomberkom už poletoval dosť hustý, striedajúci sa aj s občasným slniečkom, ale len takým kostrbatým, ktoré v tieni stromov nemohlo veľmi hriať. Takže nedeľa s nepekným počasím ale krásnymi zážitkami, a v pondelok zas krásne počasie.
Nedeľné ráno nad Martinom a Krivánskou Malou Fatrou
.
Pohľad na Veľkú Fatru z vlaku
.
Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku
.
Socha Andreja Hlinku
.
.
V Ružomberku majú nielen sochu J. P. II.,
ale aj ďalšiu jeho bustu, a možno aj viac,
ja som len tak mimochodom narazil na jednu sochu a jednu bustu.
Druhá busta je venovaná Jánovi Vojtaššákovi
.
.
.
Ružomberská kalvária
.
.
Zástup turistov - tu sa nemusia obávať o nedostatok
turistického dorastu.
Mlaď si to s elánom vykračovala na Sidorovo
.
.
Pohľad späť na zatiahnutú oblohu
.
.
.
Statný smrek sa poskrúcal pred svojím koncom
.
.
.
.
Ďalšia turistická mlaď
.
Prekážky z pováľaných stromov.
Ten prvý sa len oprel o kamaráta na druhej strane chodníka
.
Hoci sa slnečko sem-tam ukázalo, jeho účinok bol biedny
.
.
.
.
.
Poniklec slovenský pod čerstvou vrstvou snehu
.
.
.
.
Takýto krásny psík pobehoval hore-dole bez pána,
pravdepodobne sa stratil, lebo pobehoval 40 m ta a 40 m spať.
Tu som naňho natrafil a tu aj ostal pobehovať ďalej.
Viac som ho celý deň nevidel
.
Aj takýto obor sa postavil do cesty turistom
.
.
.
.
.
Vrstvička čersto napadaného snehu
.
.
Priatelia tesne pod Sidorovom. Psík uviazaný o strom
.
Nezvyklý pohľad na Vlkolínec - z vrcholu Sidorova
.
.
.
.
.
Na vrchole Sidorova sa to hemžilo mladými i starými
.
Malý smrečok rastie priamo zo skaly
.
Zostup dole omnoho zložitejší ako výstup hore:
z tejto strany podstatne strmšie stúpanie a šmykľavé mokré lístie
.
.
.
Na vlkolínskych lúkach, ktoré sa kedysi kosievali ručne
.
Vstup do Vlkolínca pri zostupr zo Sidorova
.
.
Ponad strechy Sidorova
.
.
Cencúle pri potôčiku nad dedinou
.
Krásavica, vítajúca návštevníkov od horného konca
.
Životodarná voda z potôčika tečúceho stredom dediny
slúžila na pitie, prípravu stravy, napájanie hospodárskych zvierat i na hospodárske účely
.
.
.
.
.
.
.
.
Krásne vlkolínske domčeky ako z rozprávky
.
Národná kultúrna pamiatka
.
.
.
Pohľad zo starej vlkolínskej cesty na Biely Potok
.
Krkavá skala a vedľa nej prameň čistej vody.
Podľa tejto skaly prezývali Vlkolínčanov Krkavci
.
.
V nižších polohách kvitli aj fialky
.
Pohľad na časť Ružomberka a Chočské vrchy
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Ako tak idem na stanicu ulicou od Kosova,
na jednom rodinnom dome vidím plno krásnych drevorezieb.
Zastanem pred domom, obdivujem, fotím...
Vidím nápis Galéria Ireneus.
Obsmŕdam okolo, obkukávam, až nakoniec sa odvážim
a siahnem na zvonec.
Príde chlap v najlepších rokoch, prehodíme pár slov,
poprosím ho, že by som si rád pozrel jeho práce.
Pozve ma do galérie, je tam plno drevorezieb a malieb.
Tak Vám tu predstavujem niekoľko ryteckých diel
umelca Ľubomíra Vierika z Liptovskej Lúžnej,
aby ste ich obdivovali aj Vy
.
