Kubínčani zaparkovali vo Vyšných Kamencoch a odtiaľ sa pustili hore, teda z opačnej strany, ako som predpokladal ja. Ale stretnúť sme sa aj tak stretli.
Počas výstupu ma nepredbehol nik ani som nikoho nestretol zostupovať. Prví, na ktorých som natrafil, boli práve Kubínčani na Malých nocľahoch. Pri zostupe na druhú stranu som potom stretol ešte dve maličké skupinky. Celkovo však na takú krásnu a ešte k tomu aj prázdninovú nedeľu a na takú nádhernú okolitú prírodu toho dosť málo.
*
Ráno prichádza slnko do Turca spoza Fatry
.
Pohľad na Malú Fatru z opačnej strany, z Belej, kde som prestupoval
z vlaku na autobus
.
To je už pohľad kdesi od Nižných alebo Vyšných Kamencov
.
A to je už divoký potok Varínka v Tiesňavách
.
Pravá strana Tiesňav ožiarená slnkom
.
Parkovisko medzi Sokolím na jednej strane a Bobotami na druhej,
na ktorom som čakal Kubínčanov
.
Keď som sa ich nemohol dočkať, vybral som sa od tejto značky hore
na Malé nocľahy smerom na Sokolie, po modrej
.
Pohľad na Tiesňavy z výstupu
.
Podobné stromy s takýmito deravými kmeňmi "stretnete" všade
.
Pravouhlá zákruta turistického chodníka na skale,
do ktorej sú síce vydlabané jamky, ale aj tak za mámrazy alebo po daždi,
neviem-neviem
.
.
Pohľad hore do Vrátnej doliny, v pozadí hlavný nízkofatranský hrebeň
.
Zdvihnutý prst: "Dávaj si na seba dobrý pozor!"
mi pripomínal manželku, ktorá ma takto vždy vyprevádza:-)
.
Vysoko na nebi krúžili číhajúce dravce,
na ktorých jednu obeť som natrafil pri zostupe na opačnú stranu
.
Pohľad hore do doliny
.
.
Chodník na niektorých miestach vedie popod takto prevísajúce bralá
.
Silueta jedného z najkrajších slovenských vrcholov
.
Skalná ihla, ktorých je tu bohato
.
Úžina medzi vysokými skaliskami
.
.
.
A to je už hore na hrebeni, kde som natrafil na oddychujúcu
a na opozdilcov čakajúcu partiu Kubínčanov.
Pokračovať sa dá ďalej aj na Sokolie a sedlo Príslop,
odkiaľ sa dá spustiť do Starého dvora alebo pokračovať
cez Baraniarky a Kraviarske do sedla Bublen alebo Snilovského sedla
na hlavnom nízkofatranskom hrebeni
.
To je skupina, zatiaľ neúplná, niektorí ešte len prichádzali
.
.
.
.
Pohľad na druhú stranu hrebeňa, dole na Terchovú, pri zostupe
.
.
.
.
.
Ako opilec - dosť nachýlený, ale predsa nespadne
.
.
.
.
.
Obrovská skalná ihla
.
.
Prvá živá voda od začiatku výstupu z parkoviska
.
Holub, čerstvá obeť lietajúceho dravca.
Možno som ho v najlepšom vyrušil, lebo hoci obeť už "nejavila námky života",
otvorená rana bola len jedna a krv ešte nestačila stuhnúť
.
Vchod z druhej strany, kde som opustil modrú a namiesto do Vyšných Kamencov
som sa pustil po žltej do centra Terchovej
.
Typický slovenský vrchársky obrázok - pasúce sa ovce.
Niekde vysoko v horách, niekde len tak pod horou
.
A to sú už pekne upravené domčeky v dedine
.
Na turistickom chodníku sú na exponovaných miestach aj technické prostriedky:
schody takmer počas celého výstupu z Tiesňav
.
oceľové reťaze
.
železné tyče
.
a oceľové schodíky
.
.
