Nedávno som bol na spoločnom výstupe na Ploskú, ale vtedy bolo počasie "namilúkedveš", tak som si to znova zopakoval za krásneho počasia. Tentoraz výstup v rámci osláv SNP organizovali turisti z Necpál spoločne s obcou.
Podobne ako minule, aj teraz autobusom na Dolný Borišov a odtiaľ už peši hore. Turčianske veľkofatranské doliny sú krásne, s pohodlným malým stúpaním a nádhernou scenériou, ale na oštaru veľmi dlhé, vyše 10 km. Človeku to trvá, kým sa dostane na ich koniec, no a potom ho ešte čaká veľmi prudké stúpanie na hrebeň Veľkej Fatry. Ale zas všetko to vynahradí dobrý pocit, keď sa ocitne tam hore na hrebeni.
*
.
Turistov sa tu zišlo bohato, tak, ako to v Turci na takýchto akciách
býva dobrým zvykom
.
Slniečko sa hneď z rána usmievalo,
ani ranné hmly sme nezastihli
.
.
.
.
.
Pomerne málo známe, ale krásne vodopády a kaskády
prítokov Necpalského potoka
.
To už v hore lavičkou ponad potok
.
Mladé dievčene si to švihali ako srnky,
akoby tam ani žiadne stúpanie nebolo
.
.
Ale ani staršia generácia sa nedala zahanbiť.
Išla síce pomalšie, ale s prehľadom starých kozákov
.
.
Na čistinke po východe z lesa
.
.
Tam vpredu hore, trošku bokom od hlavného veľkofatranského hrebeňa,
sa ukazuje Borišov. Výstup naň i zostup z neho je po tej istej trase od chaty
.
Pohľad na hlavný veľkofatranský hrebeň
.
Pohľad na Ploskú, najvyšší bod túry
.
Oddych pri chate Pod Borišovom s výhľadom do doliny
.
Zopár nadšencov sa vydalo v tej horúčave aj na Borišov
.
.
Na vrchole Borišova
.
.
.
.
.
.
Pohľady z Borišova stoja zato, podľa mňa sú krajšie ako z Ploskej
.
Borišov pri obzretí sa za zostupu z neho
(ale môže to byť aj pri výstupe naň)
.
Pohoda pri oddychu a občerstvení pri chate
.
.
Tade vedie cesta ďalej
.
Pohľad dole na salaš - ovce sú na paši, nie sú v košiari
.
.
Pripomenutie si SNP položením kytice pri hrobe Ondreja Kissa z Bacúcha,
vojaka povstaleckej armády
.
.
.
A tu je vojenský prepad: na jednej starej pragovke sa na Ploskú vyviezli
spolu ako kamaráti príslušníci wehrmachtu, slovenskej armdy i partizánov
.
.
Čierny kameň, ktorého severozápadná časť tvorí prírodnú rezerváciu.
Vrchol je síce turistom neprístupný,
ale cez rezerváciu popod vrchol vedie turistický chodník na Rakytov
.
.
To je prírodná rezervácia Čierny kameň
.
.
Nefalšovaná studnička fajnej studenej prírodnej vody,
lepšej ako z vodovodu alebo z hypermarketu
.
Idyla - pastorále - s čriedou pasúcich sa oviec
.
Tam sa už ukazuje časť Liptovských Revúc - Dolná Revúca.
Liptovské Revúce tvoria tri časti: Dolná, Stredná a Vyšná Revúca.
Revúckou dolinou kedysi viedla stará cesta spájajúca Bystricu s Ružomberkom
cez priesmyk Veľký Šturec
.
Pohľad na Rakytov
.
Ďalší pohľad do revúckej doliny - vzadu Doná, vpredu Stredná Revúca
.
"Tiežturisti" - podľa správania a podľa toho, že každú chvíľu sa niekto z nich
váľal po zemi, by som ich nenazval milovníkmi prírody,
ale milovníkmi pálenky
.
To je celý Čierny kameň
.
A znova pohľad do kránej revúckej doliny
.
.
Aj takéto stromy rastú nad Vyšnou Revúcou
.
A to už je konečne Vyšná Revúca, cieľ mojej cesty
.
.
